Vo futbale ste viac než dva roky. Urobili by ste ten krok znova, alebo by ste niečo spravili inak?
Asi nič. Človek by nemal ľutovať to, čo urobil. Ak urobil niečo zle, mal by sa z toho poučiť a nabudúce nerobiť chyby. Momentálne mi však nenapadá nič, čo by som urobil inak.
Ktoré situácie alebo ľudia vás v súvislosti s klubom sklamali, a ktorí vás naopak príjemne prekvapili?
Príjemne ma prekvapili zamestnanci klubu. Boli schopní a ochotní prijať moju filozofiu a pustiť sa do práce. Priznám sa, že 90 percent ľudí, ktorí v klube pracovali, ma prekvapilo svojou kvalitou a pracovitosťou. Nepríjemne ma prekvapili niektorí aktivisti, ktorí sa tvária, že chcú mestu pomáhať, ale len škodia. Zobrali si ma na mušku, pričom nechápem prečo. Do tohto futbalu som priniesol svoje peniaze, svoj voľný aj pracovný čas. To je však otázka skôr pre nich než pre mňa.
Darí sa vám napĺňať predsavzatia, s ktorými ste do klubu vstupovali?
Vo väčšej miere áno.
Súčasťou vašej vízie bolo vybudovanie akadémie. V kádri A-mužstva však dnes nastupujú najmä cudzinci. Kde vidíte problém vo výchove talentov v Michalovciach?
Nevidím problém, potrebujeme čas. Talenty, ktoré sa do môjho príchodu vychovali v našej akadémii, väčšinou skončili v A-tíme a pokračovali do lepších tímov a líg. Spomeniem Adama Žuleviča alebo Artura Musáka. Moje poznanie je, že mládežníckej akadémii sa predchádzajúce vedenie nevenovalo adekvátne. Neboli vytvorené podmienky a nebol kladený dôraz na komplexný atletický rozvoj jednotlivca, čo sa prejavuje vo vyšších ročníkoch akadémie. Vedenie klubu sa jej nevenovalo v takej miere, ako by malo, respektíve ich filozofia bola iná. Venovali sa len A-tímu. Vychovať hráča od kategórie U12 tak, aby bol v U17 pripravený pre A-tím, trvá. Momentálne trénujú s A-tímom z akadémie dvaja alebo traja hráči, a to ešte nestačí. Z tejto filozofie neustupujem, len potrebujem čas.
V čom nastala v mládežníckych kategóriách najväčšia zmena?
Zlepšili sme infraštruktúru a zvýšili sme počet aj kvalitu trénerov s dôrazom na všeobecný pohybový rozvoj a atletickú prípravu jednotlivca. Stále však potrebujeme dobudovať zázemie, teda ihriská a telocvične. Pomaly začíname do klubu prinášať mladé talenty z okolia, čo sa v minulosti dialo málo.
Od akého veku k vám talenty prichádzajú?
Momentálne je to od 16 rokov, ale priorita je, aby prichádzali už okolo 14 až 15 rokov. Vtedy to má zmysel. Potrebujeme zakomponovať nových hráčov do nášho systému už od 14, aby si zvykli na komplexnosť prípravy a zžili sa s novým prostredím a podmienkami. Na to však potrebujeme vybudovanú infraštruktúru, a tá zatiaľ nie je taká, akú chcem. Robíme na tom. Myslím tým ihriská, internát, ubytovanie aj celkovú starostlivosť, vrátane nutričnej starostlivosti a regenerácie. Pomaly sa to dobudováva.
Na Slovensku nie sú podmienky, či už platové, alebo v starostlivosti o hráčov, porovnateľné so zahraničnými ligami, okrem top klubov ako Slovan či Dunajská Streda. Prečo sú zahraniční hráči ochotní prísť do Michaloviec?
To je veľmi rozsiahla odpoveď. V prvom rade tu majú istotu, že budú hrať najvyššiu súťaž, kam chodia skauti z lepších líg. Predsa len prvá slovenská liga je viac na očiach ako tretia anglická alebo tretia španielska liga. Narážate asi na Angličanov, ktorých tu máme. V Anglicku vyjde z akadémie každého veľkého klubu, či je to Chelsea, Arsenal, Liverpool alebo Tottenham, každý rok zhruba viac ako 20 hráčov. Ak sa hráč nedostane do A-tímu v prvých dvoch rokoch, má za sebou ďalších 40 v rade, ktorí čakajú na jeho post a svoju príležitosť. Pre nás je výhodou, že nemajú vysoké platové nároky. Pobyt na Zemplíne neberú ako zárobkovú činnosť, ale ako možnosť rozohrať sa, zdokonaliť a presadiť sa v lepších zahraničných ligách. Pochopili svoju situáciu a berú to ako odrazový mostík. Na rozdiel od veľa Slovákov.
Neprišli by za tých istých podmienok hrať aj domáci hráči?
Prišli by, len nedosahujú potrebnú kvalitu. Treba si povedať pravdu: bez zahraničných hráčov by sme nezachránili najvyššiu súťaž U19, ani dva roky pred mojím príchodom, ani rok po ňom. Ak chceme, aby naše talenty mali kde hrať, je pre nás prvoradé hrať najvyššiu ligu mužov, a akadémia musí hrať najvyššiu súťaž U19 a U17. Inak to pre nich nemá zmysel. Keby sme dali hrať len Slovákov, nebudeme už ani v najvyššej súťaži mužov, ani dorastu. Je problém dostať sem kvalitného Slováka. Máme aj ten problém, že nemáme rezervný tím, čiže B tím. Ak chceme priniesť hráča, ktorý ešte nie je pripravený na najvyššiu mužskú ligu, musí mať 18 rokov, aby mohol hrať v kategórii U19 a získať prax. Ani to ešte nie je mužský futbal. S tým máme problém.
Od vášho príchodu sa celkový prejav klubu navonok zmenil. Napriek tomu sa to nie vždy odráža na návštevnosti. Prišlo aj viac peňazí zo zväzu za marketing.
Začnem od konca. Nie je pravda, že z marketingu prišlo viac peňazí. Bývalí majitelia sa klubu vzdali preto, lebo najväčší sponzor od klubu odstúpil pre výsledky, ktoré neodzrkadľovali jeho finančný prínos. Pred mojím príchodom odstúpil od zmluvy St. Nicolaus a čiastka, ktorú ročne do michalovského futbalu dával, bola vyššia než peniaze za marketing z ÚLK. Takže to nebola až taká zmena. Slovenský futbalový zväz nám, žiaľ, neplatí. Každý, kto sa zaujíma o futbal, vidí, v akej je zväz situácii. Momentálne nie je spoľahlivým partnerom, ani finančne, ani brendovo. Vytvorili sme nové marketingové oddelenie, ktoré podľa mňa pracuje celkom slušne. Z každého domáceho zápasu si robím štatistiku. Každý rok rastieme, aj keď to ešte nie je tak, ako si predstavujem. Som tu tretiu sezónu a každú sezónu rastieme. V tejto sezóne však budeme mať návštevnosť o niečo nižšiu ako v predchádzajúcej, pretože vypadol Tatran Prešov, ktorý bol po Slovane Bratislava náš najväčší ťahák. Mení sa aj štruktúra divákov, ktorí chodia na štadión. To je náš smer. Súhlasím, že čísla zatiaľ nespĺňajú naše očakávania, ale verím, že krok po kroku sa to zlepší.
Niektoré údaje o návštevnosti vyvolávajú u čitateľov pochybnosti. Posielajú nám fotky a čísla sa im nezdajú. Ako sa počty divákov zisťujú?
Možno to tak opticky vyzerá. Štatistiku si robím pre seba, nechcem klamať ani seba, ani nás. Aby v číslach nebol problém, robím ju z predaja lístkov, teda z inkasa za domáce zápasy. Na konci sezóny počítam aj predané permanentky. Z predaných vstupeniek, respektíve z prínosu do pokladne klubu, je to najobjektívnejšie hodnotenie návštevnosti. A tá rastie. Stáva sa, že sa do VIP zóny počítajú miesta, na ktoré hostia nakoniec neprídu. Minulý rok bol zápas, na ktorom nastal problém s turniketmi a ľudí pustili bez nich, takže sa nedal presne určiť počet divákov. Ja však vychádzam z tržieb.
Do zápisu o stretnutí, z ktorého médiá preberajú počet divákov, sa uvádzajú ľudia, ktorí prešli cez turnikety?
Áno. Ľudia, ktorí prešli cez turnikety.
Cieľom je isto naplniť štadión. Nesúvisí nižšia návštevnosť s tým, že marketing je cielený na mladšiu generáciu? Michalovský divák je dlhodobo muž v strednom a staršom veku, najmä z dedín, a sociálne siete naňho nezaberajú.
Spokojný som s tým, že návštevnosť rastie každú sezónu. Nemôžem však byť spokojný s tým, že tento rok máme v priemere menej ako 2 000 divákov. Minulý rok sme mali návštevnosť 1 996 na zápas. Moja predstava je 3 000 na domáci zápas. Pred mojím príchodom nebol žiadny marketing, takže nikoho sme neoslovovali. Teraz sa snažíme zabrať celé spektrum divákov: máme kvalitné sociálne siete a novú aplikáciu, sme na Televízii Východ, ktorú pozerajú aj starší ľudia, a veľa článkov a rozhovorov nám vychádza v Denníku Šport. Môj otec pred týždňom oslávil 90 rokov a má Facebook. Dnes ho má skoro každý dôchodca.
Sociálne siete sú robené moderne, no zjavne najmä pre mladšieho diváka.
Áno, lebo naším cieľom, a mojím osobným, je priniesť na štadión rodiny. Michalovce sú mesto športu a hrdíme sa tým, že máme tri prvoligové kolektívne športy. Mesto má však približne 35-tisíc obyvateľov. Ak hrá v ten istý víkend hokej, hádzaná aj futbal a chcete priniesť celú rodinu, stačí si vyrátať, koľko stojí vstupné pre štyroch členov, občerstvenie, pivo, Kofola, hot dog. Rodiny si nemôžu dovoliť ísť dvakrát či trikrát za víkend, takže si musia vybrať. Niektorí chodia na všetky športy, za čo im ďakujem. Som však presvedčený, že keby nebol futbal, bola by vyššia návštevnosť na hokeji, a naopak. Klub sa volá Zemplín, takže by mal byť regionálnym klubom. Ale keď je 20 kilometrov od nás Humenné a v ten istý deň a čas hrá druhú ligu, príde na futbal málo ľudí. Jeden rok bol problém aj s Trebišovom, keď hrali Humenné, Trebišov a Michalovce v rovnaký deň.
Prejdime k Slovenskému futbalovému zväzu. Boli ste na konferencii medzi delegátmi, ktorí po hlasovaní o programe, audite a pozastavení funkcií prezidenta a hlavného kontrolóra odišli. Ako dnes vnímate situáciu vo zväze?
Vnímam ju veľmi zle a má to niekoľko rovín. Tou najhoršou je reputačný výstup. Futbal a zväz ako jeho garant by mali ľudí spájať a prinášať im radosť a emóciu. Slovenský futbalový zväz sa však posledný rok dostáva do polohy, v ktorej ľudí rozdeľuje. Nechcem hodnotiť, kto má v tejto otázke pravdu, ale je evidentné, že zväz dnes nezastupuje záujmy prvoligových a druholigových klubov, a podľa mňa ani treťoligových. Nevie nájsť spoločnú reč s Ministerstvom športu, takže chyba tu určite je. Keďže je zväz dnes v podstate s každým rozhádaný, chyba bude asi v ňom a v jeho vedení. Cesta nápravy bude ťažká a dlhá. Mám pocit, že vedenie zväzu nasadlo na vlak, ktorý ide opačným smerom. Čím skôr z neho nevystúpi a pôjde opačným smerom, tým dlhšia a ťažšia bude cesta späť.
Futbalové hnutie sa dnes stavia proti zväzu, čo sa prejavuje aj na tribúnach.
Tak to vyzerá. Ak vezmem divácku verejnosť, je tu dnes široká antipatia a kampaň proti vedeniu zväzu. Reputačné posolstvo zväzu je na bode nula, ak nie v mínusových číslach. Videli ste to v Trnave, na Slovane, v Michalovciach, v Košiciach. Fanúšikovia nemajú dôveru k vedeniu zväzu. Vedenie musí z vlaku vystúpiť a presadnúť na ten, ktorý ide správnym smerom. Zatiaľ nevidíme transparentnú snahu veci napraviť.
Vaším odchodom z konferencie ste sa v podstate postavili proti dianiu vo zväze. Máte za to aj kritikov, alebo vám ľudia hovoria, že to bolo správne?
Nie som členom vedenia zväzu, ale som zástancom zdravého rozumu. Stav, v ktorom sa zväz momentálne nachádza, nemôže dlho vydržať. Som ekonóm, takže nebudem rozoberať prečo, ale zjednodušene: zväz je v stave klinickej smrti. Nikto nevie, či pacientovi ešte bije srdce, pretože nemáme relevantné výstupy z hnutia. Najviac ma hnevá, že my, kluby a hnutie, sme si dobrovoľne zvolili vedenie, ktoré sa nám zodpovedá. V podstate sme jeho akcionári. A keď sa dožadujeme relevantných ekonomických výstupov od osôb, ktoré sme poverili riadením futbalu, odmietajú nám ich dať. Nechceme riadiť, ale kontrolovať. Áno, zvolili sme si vedenie, ale to neznamená, že bude samo rozhodovať o budúcom smerovaní slovenského futbalu. Je zodpovedné nám, členom združenia. To ma irituje. K zmene musí dôjsť a aj dôjde. Otázkou je len, či o týždeň, o dva, o mesiac, alebo o pol roka, či v riadnom termíne mandátu. Otázkou je, v akom stave bude zväz v tom čase.
Je známe, že tréneri platení zo zväzu nemajú vyplatené peniaze. Má to vplyv na ich prácu u vás v klube? Pomáhate im nejako?
Zatiaľ to nepociťujem. Naším trénerom sa snažíme pomôcť. Ak sú prípady, v ktorých treba pomôcť, snažíme sa to robiť. Niektorí funkcionári zväzu tvrdia, že slovenskí tréneri v akadémiách si výplatu nezaslúžia, ale títo chlapci sa k tomu stavajú tak, že sa veľakrát obetujú. Nepociťujem, že by svoju prácu nerobili na sto percent.
Dokáže klub prežiť bez zväzových peňazí? Môže nastať aj situácia, že tieto peniaze, s ktorými klub rozpočtuje, neprídu.
Nejde len o Zemplín Michalovce, ide o slovenský futbal a všetky kluby. To, ako sa zväz správa posledné mesiace, respektíve rok, je neprijateľné. Futbal je však fenomén, ktorý prežil prvú aj druhú svetovú vojnu a prežije aj túto malú búrku v slovenskom futbale. Ide o to, aké budú straty. Buď sa všetci spamätáme a nastolíme cestu rekonštrukcie zväzu, alebo všetko skrachuje a budeme začínať odznova, od nuly. Futbal však určite prežije.
Nebojíte sa, že si po týchto vyjadreniach zväz na vás sadne a vedenie vás bude brzdiť rôznymi obštrukciami?
Z nuly je stále iba nula. Zväz nemá peniaze. Klubu dlhuje približne 100-tisíc eur. Nie ÚLK, ale Slovenský futbalový zväz. Ak nám nevyplatí tých 100-tisíc, ktoré nám nedal teraz, je to stále nula. Nejde teda o klub ani len o Michalovce, ide o slovenský futbal. Reprezentanti si musia sami platiť letenky. A sú veci, o ktorých teraz nechcem hovoriť, a ktoré sa v slovenskom futbale dejú.
V období pred komunálnymi voľbami sa objavilo video, v ktorom vystupujete ako osoba, ktorá chce pripraviť rodinu o ich budovu. Zatiaľ sme ešte nevideli nikde vaše vyjadrenie k uvedenej kauze.
Tvrdenie, že chcem rodinu s dieťaťom so zdravotným postihnutím pripraviť o dom či byt, nie je pravdivé. Tejto rodine som žiadnu pôžičku neposkytol. Rešpektujem ich situáciu, no považujem za nešťastné, ak sa zdravotný stav dieťaťa spája s podnikateľskými neúspechmi, mafiánskymi praktikami či politickými spormi. Prosím o rešpektovanie úplných a overených faktov. Vec už riešia naši právnici a OČTK, preto sa k nej nebudem verejne bližšie vyjadrovať.
