V MFK Zemplín Michalovce sa rozhodli pre dosť nezvyčajnú propagáciu futbalu. Rozdávajú peniaze fanúšikom. Nie veľa ale ani nie málo. Dokopy 500 € na zápas. Jeden divák si odnáša stovku, dvaja po 50€ a desiati po 30€. Dnes s Liptovským Mikulášom to už bolo po druhykrát, čo táto „forma propagácie“ mala žať úspech… Ale divák nie je taký blbý, aby sa „zlakomil“ na tieto peniaze. Ani v zápase so Zlatými Moravcami, ani dnes táto „lákava ponuka“ nespôsobila nápor divákov. Skôr naopak. Poloprázdne tribúny videli futbal, za ktorý sa musel hanbiť každý, kto má čo robiť v tomto klube. Ale nielen v klube. Ale každý, kto je fanúšikom. Lebo toto, čo sa dnes odohrávalo na ihrisku malo od prvoligového futbalu veľmi ďaleko. O výkone hostí je zbytočné sa rozpisovať. Posledné miesto v tabuľke a značný odstup od predposledného hovorí sám za seba. Ale to, čo dnes predviedli michalovskí hráči bolo ozaj na zaplakanie.
Jánošík v prvom polčase 7 krát odcentroval a 7 krát loptu zakopol alebo „trafil“ prvého súperovho hráča. V druhom polčase jeho trápenie pokračovalo ďalej až do chvíle „vykúpenia“. To bolo vtedy, keď ho tréner konečne vystriedal.
Peňa, označovaný ako super futbalista, znova iba potvrdil, že jeho výkonnosť ma veľmi kolísavú formu a je viac z formy ako vo forme … Bohužiaľ sa zranil ešte v prvom polčase a tak nevedno, či by mu v druhom polčase sa forma nevrátila …
Qose už iba s nostalgiou spomína na časy, keď hrával v Michalovciach a bol platným hráčom. Jeho ťažkopádny pohyb, jasná únava po každom rýchlejšom presune, iba zdôraznili jeho totálnu nepripravenosť na ligu.
Striedajúci Slebodník znovu potvrdil, že táto sezóna nebude tá, na ktorú bude chcieť dlho spomínať. V strede poľa nevymyslel prakticky nič.
A keďže Žofčáka nevieme ani omladiť ani naklonovať, ostal jediný hráč ktorý zniesol aspoň priemerné hodnotenie – Kanu. Tento, vzrastom nižší hráč“ musel bojovať s vysokými stopérmi súpera vo vzdušných súbojoch, lebo nakopované lopty bol jediný spôsob prechodu do útoku z našej strany.
Hráči sa sťažovali na zlý terén. Ten ozaj bol na ligu nevhodný ale bol rovnaký pre oboch súperov.
Ostáva veriť, že si to kabína vysvetlí medzi sebou, aj keď asi každému jasné, že mnoho hráčov z nej prosto do prvej ligy nepatrí. Zbožné želanie totižto nestačí.
Viem, že boj o záchranu je ťažký, ale ak sa máme pozerať na toto trápenie, tak sa radšej pozerajme na trápenie s mladými michalovskými odchovancami, kde diváci obetujú tých 500 € na zápas v prospech toho aby si radšej oni mohli podpísať svoje prvé profi zmluvy. Ozaj je lepšie vidieť chlapcov z okolia ako sa síce trápia ale aspoň bojujú (viď dnes Petrík) ako „profíkov“ z Barcelony, Paoku, Žiliny chodiacich po ihrisku a nervózne ukazujúcich na kvalitu trávnika.
Viem, že marketing v športe je veľmi zložitý problém. Ale myslieť si, že si diváka dokážeme kúpiť, že mu zalepíme oči malými bankovkami je naivné.
Nastáva čas na premýšľanie ako ďalej. Premýšľanie o tom, koho trápi jeho výkon. Premýšľanie o tom, kto dokáže vtlačiť mužstvu nejaký spôsob boja a nebude to iba živelné bum bum. Premýšľanie o tom, ako sa divákov opýtať prečo vlastne majú chodiť na futbal. Lebo som presvedčený, že kvôli „výhre“ 30 ale 100 eur to isto nebude…
