Nie je Slovensko ako Slovensko. Najnovšie čísla nezamestnanosti ukazujú, že rozdiely medzi okresmi sú doslova priepastné. Kým v niektorých atakuje nezamestnanosť hranicu 20 percent, existujú okresy, kde už môžeme nezamestnanosť považovať za dobrovoľnú.
Rozdiely v nezamestnanosti
Okres Rimavská Sobota zostal aj v novembri okresom s najvyššou mierou nezamestnanosti na Slovensku. Medzimesačne pritom stúpla o 0,06 percentuálneho bodu na 19,05 percenta. Druhú najvyššiu mieru evidovanej nezamestnanosti mal minulý mesiac okres Revúca, a to 16,78 percenta. Oproti októbru išlo o nárast o 0,54 percentuálneho bodu.
Do trojice okresov s najvyššou nezamestnanosťou sa zaradil okres Kežmarok. V tomto okrese miera evidovanej nezamestnanosti zostala na októbrovej úrovni 16,72 percenta. Vyplýva to z údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Miera evidovanej nezamestnanosti v minulom mesiaci klesla v 55 okresoch, vzrástla v 22 okresoch a v dvoch okresoch sa jej výška nezmenila. Nezamestnanosť pritom najviac medzimesačne stúpla v okrese Revúca, a to o spomínaných 0,54 percentuálneho bodu. Najviac sa nezamestnanosť oproti októbru tohto roka znížila v okrese Sabinov, a to o 0,26 percentuálneho bodu.
Najmenej ľudí bez práce je v Ilave
Najnižšia miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku bola na konci minulého mesiaca v okrese Ilava. Z celkového počtu ekonomicky aktívnych osôb bolo v tomto okrese 2,34 percenta disponibilných nezamestnaných, ktorí mohli okamžite nastúpiť do práce.
Mieru evidovanej nezamestnanosti pod tromi percentami vykázalo aj ďalších sedem okresov. V okrese Bratislava V miera evidovanej nezamestnanosti minulý mesiac dosiahla 2,39 percenta, v okrese Trenčín 2,41 percenta, v okrese Nitra 2,49 percenta a v okrese Bratislava I 2,79 percenta.
Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku sa v novembri medzimesačne znížila o 0,07 percentuálneho bodu na 5,83 percenta. Miera nezamestnanosti tak klesla už desiaty mesiac po sebe.
„Zamestnanosť je najvyššia od decembra 2019. To znamená, že sme sa v počte zamestnaných dostali na predkrízovú úroveň, čo potvrdzuje, že slovenský trh práce funguje dobre,“ uviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak.
Počet nezamestnaných klesal takmer vo všetkých krajoch Slovenska s výnimkou Banskobystrického. Najvýraznejšie, a to o 0,12 percentuálneho bodu, sa nezamestnanosť znížila v Trnavskom kraji, ktorý sa po Bratislavskom stal krajom s druhou najnižšou nezamestnanosťou.
V zlom čase na zlom mieste
Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík pripravil na základe údajov Štatistického úradu SR analýzu príjmovej chudoby slovenských domácností tzv. Semafor chudoby podľa krajov. V semafore chudoby prepadol Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj, v červených číslach sú na tom najlepšie domácnosti v Bratislavskom kraji.
Slováci sú v chudobe niekedy iba preto, že žijú v nesprávnom kraji, teda sú v zlom čase na zlom mieste. Informoval o tom v tlačovej správe z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík Martin Halás.
V rámci Semaforu chudoby je na tom najhoršie prešovský kraj, kde má každý tretí Slovák ekvivalentný disponibilný príjem do 500 eur mesačne. Ide o viac ako 280-tisíc Slovákov, žijúcich v 72-tisíc domácnostiach v Prešovskom kraji. Košický a Banskobystrický kraj sú v tesnom závese v Semafore chudoby, kde je 25 percent Slovákov s príjmom do 500 eur.
Nasleduje Žilinský kraj (21%), Nitriansky (18 %), Trnavský (15%), Trenčiansky (12%), a Bratislavský (10%). 21 percent všetkých Slovákov má priemerný mesačný plat do 500 eur a sú v červenom pásme Semaforu chudoby. Domácnosti pri tomto plate môžu minúť na potraviny najviac 103 eur, čo predstavuje 3,4 eura na deň. Na bývanie, energie a vodu môžu minúť 134 eur. Dôvodu chudoby na Slovensku môžu byť rôzne – strata zamestnania, strata príjmu, choroba, zdražovanie a iné.
Inštitút uvádza, že v rámci celého Slovenska má viac ako 1,8 mil. slovenských domácností viac ako 21-percentný mesačný ekvivalentný disponibilný príjem do 500 eur mesačne, polovica domácností do 700 eur. V rámci celoslovenského priemeru skoro 85 percent slovenských domácností má ekvivalentný disponibilný príjem do 1 000 eur mesačne.
Z počtu všetkých 5 397 540 Slovákov má 2,6 mil. Slovákov ekvivalentný disponibilný mesačný príjem do 700 eur a 4,5 mil. príjem do 1 000 eur mesačne.
„Najväčším problémom chudoby je, že keď do nej rodina spadne, nevie sa z tejto pasce dostať a zotrvá v nej. Polovica Slovákov pritom žije v domácnostiach s čistým príjmom do 700 eur mesačne. Ešte horšie štatistiky však ukazujú čísla v červenom pásme Semaforu chudoby pre jednotlivé kraje,“ podotkol Martin Halás.
Ohrozené sú aj domácnosti s príjmom do 700 eur, čo predstavuje 2,6 mil. Slovákov. V rámci Prešovského kraja má viac ako 63 percent z viac ako 818-tisíc Slovákov žijúcich v tomto kraji ekvivalentný disponibilný mesačný príjem do 700 eur. Ak bude aj na budúci rok pokračovať zdražovanie takýmto tempom, bude mať polovica všetkých Slovákov v rámci celého Slovenska obrovský problém, dodal Halás.
