Žilinský zimný štadión praje hokejovým klubom zo Zemplína. V roku 2019 sa tu z postupu do extraligy tešili hráči michalovskej Dukly Ingema, ktorí vyhrali v baráži nad Žilinou. O štyri roky neskôr rovnako v súboji so Žilinčanmi uspeli aj hráči HC 19 Humenné, ktorí si takisto vybojovali postup do extraligy.
Odlišným je to, že zatiaľ, čo Michalovčania sa tešili v baráži, Humenčania vo finálovej sérii prvej ligy. Naopak, viac vecí tieto triumfy spája. Obaja uspeli v rozhodujúcich siedmych dueloch a okrem Damiána Novického či Igora Safaralejeva, ktorí sa tešili z oboch postupov, je tu aj športový manažér Peter Tirpák. Ten bol v tejto funkcii v roku 2019 v Michalovciach a a o štyri roky neskôr v Humennom, s ktorým sa dokonca vo februári tohto roka tešil aj zo zisku JOJ Slovenského pohára. Ako inak, opäť v Žiline…
„Je to také zaujímavé, že všetky tri poháre sme vyhrali práve v Žiline,“ rozhovoril sa Peter Tirpák. Tomu sa najskôr vo februári pri výhre v Slovenskom pohári a potom aj v apríli pri úspechu vo finále Tipos SHL vynorili spomienky aj na michalovský úspech. „Bolo to podobné, ale aj odlišné. Čo si pamätám, vtedy s Michalovcami sme mali vytvorené domáce prostredie našimi divákmi. Z Michaloviec vtedy išlo na siedmy duel šesť, či sedem autobusov a diváci prekričali tých žilinských. Teraz tam bol vypredaný štadión, ktorý domácich hnal za postupom. Rozlišné boli aj ambície oboch tímov. S Michalovcami sme od úvodu išli za postupom, o ktorom sme hovorili celú sezónu. Teraz slovo postup z našich úst nepadalo. Celú sezónu sme sa bavili hokejom. Naším cieľom bolo prejsť cez štvrťfinále. Keď sa nám to podarilo, s jedlom rástla chuť. Potom sme chceli predčiť v semifinále Martin a aj vo finále Žilinu. V oboch prípadoch sme my mohli a súper musel. Každý očakával, že bude finále Žilina – Martin, my sme sa tomu zopreli, porazili sme oboch a preto sme podľa mňa súťaž vyhrali zaslúžene,“ pokračuje humenský manažér. „Čo sa týka radosti z postupu, tie boli spontánne v oboch prípadoch. Teraz sme sa tešili možno ešte o trochu viac, keďže ten postup sa od nás neočakával. Ako ale hovorím, mne sa ihneď vyrojili spomienky aj na Michalovce, kde oslava bola takisto veľkolepá,“ dodáva jediný manažér na Slovensku, ktorému sa do extraligy podarilo postúpiť s dvoma tímami.
Michalovská radosť v Žiline v roku 2019
Humenská radosť v Žiline v roku 2023
Zmenami prejde štadión i káder
Ihneď po prekvapujúcom humenskom postupe medzi slovenskú elitu sa vyrojili zaručené správy o tom, že „levy“ idú predávať licenciu. Tieto dohady však rezolútne odmietol v rozhovore pre naše noviny prezident klubu Peter Ždiňák a na jeho slová nadviazal aj manažér HC 19. „Súhlasím so slovami prezidenta klubu, že by sme sa nemohli pozrieť ľuďom v Humennom do očí a takisto je to aj s hráčmi, ktorí si extraligu vybojovali,“ reaguje Peter Tirpák, ktorý už z michalovského pôsobenia vie, že Humenčania čaká perné leto. „Musíme urobiť veľa vecí okolo štadióna, aby bol pripravený na extraligu a samozrejme sa musíme zamerať aj na skvalitnenie kádra, ktorý by bol konkurencieschopný pre ostatných extraligistov. Bude to oveľa viac práce ako v prvej lige, no sme na to pripravení a vieme, že si musíme vysúkať rukávy,“ pokračuje Peter Tirpák. Humenský štadión zatiaľ nespĺňa podmienky Tipos extraligy. Za pomoci mesta by ale mal prejsť v lete nutnými prácami tak, aby bol pripravený. „Podmienky, ktoré nespĺňame sú turnikety, kamerový systém, miestnosť pre videorozhodcu, press zóna a takisto sa musíme zamerať na to, aby sme oddelili vstupy na štadión. Spolu s mestom sme s tým stotožnení a všetci vieme, na čom musíme pracovať,“ dodáva k potrebným náležitostiam pre extraligu humenský manažér.
Pri zmenách na štadióne sa ale Humenčania nemôžu zastaviť. Skvalitniť sa musí aj ich káder. „Všetci v klube si uvedomujeme, že musíme zapracovať aj na tomto. Samozrejme, budeme mať aj nejaké platové limity, pretože dôležité pre klub sú aj financie. Ja by som bol najradšej, keby ostali všetci hráči, čo ale asi nebude možné. Už z Michaloviec viem, že je ťažké presvedčiť hráčov, aby prišli sem na Zemplín. V Michalovciach sme boli pre hráčov ďaleko a museli sme ukázať, že aj tu vieme fungovať. Teraz nás niečo podobné čaká aj v Humennom,“ pokračuje Tirpák, podľa ktorého postup HC 19 môže oživiť aj cestovný ruch v meste. „Všetci veríme, že tu bude chodiť plný štadión celú sezónu. Nebudú to len ľudia z Humenného, ale aj z okolia, ktorí budú zvedaví na Slovan, Poprad, Košice, Zvolen, ale aj na derby s Michalovcami. Tie mužstvá musia niekde bývať, niekde jesť, takže určite je to šanca aj pre samotné mesto, aby sa prezentovalo. Už to, že sme sa dostali na hokejovú extraligovú mapu je preň obrovská reklama a takisto reklama pre samotný región Zemplína.“
Prvý na Slovensku
Peter Tirpák je prvým manažérom na Slovensku, ktorý dostal dva hokejové tímy do extraligy. Takisto na Slovensku nenájdeme manažéra, ktorý za päť rokov vyhral trikrát prvú hokejovú ligu. Po jeho desaťročnom pôsobení v Michalovciach prišla šanca od druhého prvoligistu zo Zemplína a s ním sa rovnako tešil z postupu. Deja vu zažil po štyroch rokoch! „Určite som strašne šťastný, že sa mi to podarilo a rovno dvakrát. Pre mňa osobne je to obrovská česť. Nebolo to ľahké ani s Michalovcami, hoc sme boli favoritom. Teraz sme nemali čo stratiť. Osobne som mal trochu obavy, ako to bude po mojom dlhom pôsobení v Michalovciach a ako to budem robiť inde ako doma, no som nesmierne rád, že sme boli úspešní aj v Humennom a po štyroch rokoch sme tak napodobnili Michalovce,“ uzavrel Tirpák.
Jenčíka mal pod palcom v Iuvente, i Dukle
Málokto už teraz vie, že Peter Tirpák štartoval svoju funkcionársku kariéru v inom športe, ako v hokeji. V rokoch 2008 až 2010 bol športovým riaditeľom v súčasnosti najúspešnejšom michalovskom klubu, pri hádzanárkach MŠK Iuventa. Zaujímavosťou je, že v tom čase bol masérom ženského tímu Marek Jenčík, s ktorým sa následne Tirpák stretol aj v michalovskej Dukle, kde je Marek masérom dodnes. Mimochodom, v Iuvente chceli, aby sa stal nástupcom Jana Beňadika, ktorý z postu športového riaditeľa odišiel minulé leto. Vyhral ale hokej a ponuka Humenného…
Príliš veľa rovnakých paralel
Petra Tirpáka sme v michalovskom hokeji mohli sledovať v dvoch pozíciách. Od roku 2011 bol športovým manažérom klubu, v sezónach 2013/14 a 2015/16 bol aj hlavným trénerom Dukly. Počas sezóny 2013/14 sa dostal ku kormidlu dokonca dvakrát. Najskôr na tri zápasy ako zaskakujúci tréner po odvolaní Mariána Horvátha a po následnom odvolaní aj Ladislava Spišiaka už definitívne. Situácia pripomínali trénerské harakiri v michalovskej Dukle v tejto sezóne. Aj tu Peter Kúdelka bol najskôr tréner iba na záskok, potom už aj hlavným. Spoločným znakom je to, že ich tímy dokázali poblázniť divákov. V pozícii zaskakujúcich trénerov boli obaja stopercentní a úspešní boli aj po druhej trénerskej zmene. V sezóne 2013/14 sa Dukla dostala až do finále prvej ligy a na finále, ale už extraligy, siahali Michalovčania aj pod Petrom Kúdelkom.
„Popravde, keď som sledoval výsledky Michaloviec v tejto sezóne, sám som si spomenul na túto situáciu a že aj ja som bol v rovnakej pozícii ako Peťo Kúdelka. Takisto som si všimol, že aj vy ste to v článku spomenuli. Veľmi ste ma tým potešili,“ zasmial sa Tirpák a dodal. „Situácia bola rovnaká v tom, že predtým som ja, ako aj on žiaden mužský tím neviedol. Obaja sme začínali ako asistenti trénerov. Boli sme obaja hodení do vody a myslím si, že sme sa neutopili. Samozrejme, porovnávať sa to celkom nedá, pretože vtedy sme hrali prvú ligu a teraz hrajú Michalovce extraligu. Vnímal som zlepšené výsledky pod trénerom Kúdelkom. Jeho tím vyradil Trenčín, Slovan, čo sú hokejovú značky a blízko k vyradeniu mal aj majstra z Košíc. Na druhej strane, Košice mali v celej sezóne najvyrovnanejšiu formu a ligu vyhrali zaslúžene. Teším sa z ich úspechu, ako aj z úspechu môjho kamaráta Gaba Spilara, ktorý je v Košiciach športovým riaditeľom.“ My dodajme, ešte dve rovnaké paralely. Krstné meno oboch trénerov, ako aj fakt, že v sezónach prišlo k odvolaniam trénerom po zápasoch s rovnakými súpermi. V sezóne 2013/14 po prehrách s Prievidzou skončili tak Marián Horváth, ako aj Ladislav Spišiak, v tejto sezóne po zápasoch so Spišskou Novou Vsou Tom Coolen aj Roman Stantien. Príliš veľa rovnakých paralel…
Peter Tirpák na ľade
V manažérskej funkcii pri podpise Richarda Šechného v roku 2011
Na striedačke počas sezóny 2013/14
A opäť vo funkcii manažéra
Bohatá zbierka medailí
Čo sa týka svojej trénerskej šance, tú už celkom nevidí, ale na druhej strane sa vyjadruje aj o tom, že nikdy nehovor nikdy. „Vtedy to bolo špecifická situácia a vtedajší prezident klubu pán Černega ma oslovil. Najskôr som povedal nie, na jeho presviedčanie som ale potom kývol. Podarilo sa nám vyhrať tri zápasy, potom prišiel pán Spišiak. Tím sa však trápil a prišlo aj jeho odvolanie. Vtedy sa ma už Černega nič nepýtal a rovno ma stanovil opäť za trénera. Pomohli mi skúsení hráči, ktorých sme vtedy mali viac ako dosť. Tí stmelili kabínu a skoro sme vyhrali celú ligu. Dosť mi to pripomínalo terajšiu situáciu, kedy takisto skúsení hráči zapracovali ako mali, stmelili kabínu a Dukla sa skoro dostala do finále,“ vrátil sa ešte k sezóne 2013/14 Peter Tirpák. Strieborná medaila z tejto sezóny je jednou z piatich, ktoré s Michalovcami za desať rokov získal. „Mám dve zlaté za víťazstvá v prvej lige, dve strieborné, keďže vo finále prvej ligy sme boli aj rok predtým a takisto aj extraligový bronz. K tomu samozrejme rátam aj zlato z Humenného, takže tých hokejových medailí je šesť. Takisto mám zlato s Iuventou za výhrou vo vtedajšej WHIL, striebro v rámci play-off a takisto aj striebro zo Slovenského pohára.“
