Vedci odhalili množstvo anomálií v tých oblastiach ich mozgov, ktoré súvisia s odmeňovaním, rozhodovaním a vytváraním návykov.
Vedci z Montrealskej univerzity skúmali pomocou funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI) vzájomnú komunikáciu rôznych častí mozgu u ľudí závislých od návykových látok. Sústredili sa pritom na tie, ktoré súvisia so spracovaním odmien, tvorbou návykov a rozhodovaním.
Medzi riziká spojené so zneužívaním návykových látok patria nebezpečná jazda, meškanie do práce, problémy s depresiou, úzkosťou, zdravotné a finančné ťažkosti. Zdá sa však, že ľudia so závislosťami zažívajú akúsi krátkozrakosť, lebo bez ohľadu na uvedené negatíva upadajú hlbšie a hlbšie do závislosti, len aby sa na krátku chvíľu zbavili nepríjemných emócií a cítili sa dobre.
Analýza tohto typu sa robila po prvýkrát
Predošlý výskum jasne preukázal, že pri rozvoji porúch spojených s užívaním návykových látok zohrávajú rolu psychosociálne a environmentálne faktory. Ale nové štúdie pomocou fMRI zdôrazňujú, že dôležitú rolu zohrávajú i biologické faktory, najmä to, ako funguje mozog.
„Vplyv týchto faktorov môže byť prekvapivo vysoký, až päťdesiatpercentný, preto nás tak zaujíma, čo sa v mozgoch užívateľov návykových látok deje,” vysvetlil Stéphane Potvin, profesor na Katedre psychiatrie Montrealskej univerzity
Nezamerali sa pritom na mozgovú aktivitu ako celok, ale na to, ako dobre medzi sebou komunikujú rôzne časti mozgu.
Bolo to po prvýkrát, čo sa robila analýza tohto typu. Odhalili množstvo anomálií v oblastiach mozgu, ktoré sa spájajú s odmeňovaním, rozhodovaním a vytváraním návykov.
Tvorba návykov
Najoriginálnejším zistením štúdie je prítomnosť anomálií v oblastiach mozgu spojených s tvorbou návykov vrátane dorzálneho striata a premotorického kortexu. „Hyperkonektivita by mohla vysvetliť nutkavú povahu zneužívania návykových látok,” poznamenal Potvin.
Rozhodovanie
„Vidíme tiež zníženú prepojenosť v určitých oblastiach mozgu zapojených do rozhodovania, ako je prefrontálny kortex a amygdala,” dodal Potvin. „To je v súlade so skutočnosťou, že užívatelia látok sa môžu zdať ľahostajní k škodlivým dôsledkom svojich rozhodnutí.”
Odmena
„Mozgy užívateľov návykových látok majú tendenciu vykazovať hyperkonektivitu, čiže vysokú prepojenosť medzi ventromediálnym prefrontálnym kortexom a ventrálnym striatom, dvomi kľúčovými oblasťami systému odmeňovania,” povedal Potvin. „To by mohlo vysvetliť tendenciu zvoliť si okamžité uspokojenie a to, prečo sa motivačná hodnota látky spôsobujúcej závislosť časom zvyšuje napriek tomu, že negatívne vplýva na iné sféry života.”
Obmedzenia štúdie
Metaanalýza však neukázala zmeny v oblastiach mozgu a neurónových sieťach spojených s riadením impulzov.
To je v rozpore s predchádzajúcimi štúdiami, ktoré ukázali abnormality v týchto oblastiach pomocou iných prístupov neurozobrazovania.
Potvin poukazuje na obmedzenia svojej štúdie.
„Do našej analýzy sme zahrnuli všetky relevantné štúdie o užívateľoch návykových látok bez ohľadu na to, o akú látku ide. Nevieme však, či rôzne látky ovplyvňujú mozgové systémy rovnako.“
Vedec si myslí, že v konečnom dôsledku tieto zistenia pomôžu usmerniť vývoj liečebných postupov založených na neuromodulácii v oblasti závislosti.
„Najprv potrebujeme lepšie porozumieť mozgovým systémom zapojeným do zneužívania návykových látok. To nám umožní presne určiť oblasti, ktoré treba stimulovať (povzbudiť) alebo inhibovať (tlmiť), aby sme znovu nastolili rovnováhu v mozgu a zmenili správanie.“
Potvin verí, že čím spoľahlivejšie dôkazy budú k dispozícii, tým viac liečebných centier bude mať motiváciu investovať do vybavenia, ktoré je potrebné na liečbu závislostí.
