Správna interpretácia interakcií medzi mačkami je dôležitou súčasťou pohody zvierat žijúcich v rodinách. Mnohí majitelia však neustále čelia problému: ako rozlíšiť hru s domácimi zvieratami od agonistického správania?
Tím vedcov z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach (Slovensko) a Lincolnovej univerzity (UK) našiel odpoveď na dlhodobú otázku majiteľov mačiek: ako spoznať, že spolu žijúce domáce zvieratá sa hrajú a kedy schyľuje sa medzi nimi skutočný boj? Výsledky štúdie sú publikované v časopise Scientific Reports.
„Vnútrodruhové sociálne interakcie u domácich mačiek sú často klasifikované ako afilatívne. Niekedy je ťažké rozoznať hru od skutočného boja. Jedným z možných problémov je prítomnosť prvkov hry a boja v interakcii mačiek: napríklad keď jedna chce prestať hrať a druhá chce pokračovať, čo môže následne vyvolať zreteľnejšie agonistické správanie,“ povedali autori práce.
Vedci analyzovali 105 epizód interakcií domácich mačiek (celkom 210 domácich miláčikov, z ktorých 18,1 % tvorili mačiatka), zaznamenaných na video a zverejnených na YouTube alebo zaslaných samotnými majiteľmi. Šesť prvkov správania sa hodnotilo podľa toho, ako často a ako dlho ich domáce zvieratá prejavovali. Typ interakcií bol buď „hravý“, „agonistický“ alebo „zmiešaný“. Výskumníci nezozbierali ani nezohľadnili žiadne ďalšie informácie.
Štyridsaťjeden (39 %) interakcií sa vyskytlo vonku a 64 (61 %) vo vnútri. Priemerná dĺžka videa bola niečo cez dve minúty. Výsledkom bolo, že viac ako polovica mačiek zo vzorky (56,2 %) bola odborníkmi charakterizovaná ako hravá v komunikácii, 15,2 % vykazovalo zmiešaný typ správania (zahŕňa prvky hry a boja, ako aj naháňačky a vokalizácie), 28,6 % boli „agonisti“.
Najcharakteristickejší typ interakcie bol agonistický. Vyznačoval sa obzvlášť jasnou vokalizáciou (výkriky a rôzne zvuky), epizódami prenasledovania, opakovanou interaktivitou a dlhotrvajúcou nečinnosťou.
„Týmto spôsobom sme potvrdili predpoklad, že aktívna vokalizácia môže pomôcť rozlíšiť agonistické interakcie od hry. Stalking bol tiež dôležitý a vysoko koreloval s agonistickými dyádami. Treba si však uvedomiť, že prenasledovanie (najmä ak je vzájomné) môže byť aj súčasťou spoločenskej hry. V kontexte našich výsledkov môže nárast takéhoto správania počas interakcie naznačovať zmenu v motivácii aspoň jednej mačky, ktorá sa práve hrala s príbuzným, ale rozhodla sa zastaviť „komunikáciu“,“ vysvetlili vedci.
Navyše, agonistické správanie sa vyznačovalo dlhotrvajúcou nečinnosťou, „mrznutím“ v hrozivých pozíciách. Zmiešaný typ interakcie zase zahŕňal prvky spojené ako s hrou – ležanie na bruchu alebo skákanie, tak aj s agresívnym správaním, ako je vyklenutie chrbta a ústup. Okrem toho by sa v tomto prípade mačky mohli navzájom uhryznúť, usporiadať prenasledovanie a zapojiť sa do allogroomingu.
Jednoducho povedané, keď sú mačky mladé a bojujú medzi sebou, ale nevydávajú žiadny hluk, je to s najväčšou pravdepodobnosťou hra. A dlhé neaktívne prestávky, vokalizácia a naháňačka hovoria o boji.
„Je dôležité si uvedomiť, že interakcia sa môže meniť zo dňa na deň alebo dokonca z jedného prípadu počas dňa na druhý. Jediný incident nepredpovedá vzťah: dokonca aj niekoľko agonistických stretnutí medzi dvoma mačkami nemusí ovplyvniť ich dlhodobý vzťah. Napríklad, keď sa domáce zvieratá často o seba obtierajú, spia spolu, zdieľajú zdroje a zdravia sa so zdvihnutými ušami, náhodné agonistické interakcie nemusia byť problémom. Ak však existujú známky toho, že mačky žijúce v rovnakej skupine prejavujú „nejednoznačné“ správanie (napr. spia vedľa seba, ale nikdy nenadviažu blízky fyzický kontakt, šúchajú sa o seba, agrooming často končí agresivitou a interakcie sú len občas vzájomné a zahŕňajú určitú vokalizáciu), môže to naznačovať napätie v ich vzťahu a predstavovať riziko pre fyzické a duševné zdravie zvierat,“ uzavreli vedci.
