V anglickom parku za kaštieľom v Betliari možno mať svoj vlastný strom. Vďaka tejto aktivite, ktorá verejnosti ponúka možnosť podieľať sa na ochrane a obnove prírodného a kultúrneho dedičstva, vysadili už 120 stromov. Túto jar ich pribudlo 25.
Pre TASR to zo Slovenského národného múzea – Múzea Betliar uviedla Veronika Straková.
Park už viackrát poškodili víchrice či iné prírodné živly. Takouto aktivitou sa snažia doplniť chýbajúce dreviny na miesta, kde sa pôvodne nachádzali. Výsadba sa koná dvakrát ročne, na jar a na jeseň. Zvoliť si možno napríklad buk, dub, lipu, jaseň, pagaštan či iné druhy. „Tieto stromy sú potom označené tabuľkou, kde je uvedený druh stromu a text, aký si darca praje mať napísaný. Ľudia zvyknú takúto výsadbu venovať blízkej osobe ako taký eko darček s trvácnou hodnotou, alebo chcú takýmto spôsobom uchovať na konkrétnom mieste v parku spomienku na niekoho blízkeho,“ spresnila s tým, že vysádzajú už odolnejšie, vzrastlé stromy. V prípade záujmu prispieť takýmto spôsobom k rozvoju parku, sa verejnosť môže obrátiť emailom na adresu brigita.nagyova@snm.sk.
Betliarsky park je podľa Strakovej neoddeliteľnou súčasťou kaštieľa. „Bol budovaný postupne a do súčasnej podoby sa dostáva po 18. storočí. Do podoby parku ho dal prebudovať Leopold Andrássy. Rozlohou je pomerne veľký, tvorí ho 57 hektárov,“ povedala Straková. Pripomenula, že jeho súčasťou sú aj rôzne zákutia, prírodné scenérie či malá parková architektúra. Ide napríklad o Čínsky pavilón, Japonský most, Slobodomurársky pavilón, Rímsky vodopád a ďalšie.
Do parku podľa jej slov prichádza dva- až trikrát viac ľudí ako do samotného kaštieľa. Park tak navštevuje okolo 200.000 ľudí ročne. „Svojím charakterom prírodného parku ponúka v podstate neobmedzené možnosti trávenia voľného času. Naozaj tu stretávame aj ľudí, ktorí sem chodia pravidelne a sme radi, že nás opätovne navštevujú. Park vnímame ako niečo, čo má naozaj veľkú pridanú hodnotu aj pre psychické zdravie a vlastne celkový ‚wellness‘ našich návštevníkov,“ dodala.
