Obľúbený slovenský herec Vladimír Kobielsky mal tú česť zahrať si v prvom dennom slovenskom seriáli Panelák, ktorý svojho času lámal rekordy v sledovanosti. Neskôr si zahral aj v ďalších úspešných formátoch. Dlhé roky je dosť pracovne vyťažený, preto sa na rodný Zemplín vracia iba sporadicky, čo ho dosť mrzí. V exkluzívnom rozhovore pre Podvihorlatské noviny – Regionálne správy však spomenul aj iné zaujímavé veci.
Ako si s odstupom viacerých rokov spomínate na vôbec prvý slovenský denný seriál Panelák, ktorý televízia Joj vysielala sedem rokov nepretržite, od roku 2008 až do roku 2015?
Na začiatku vysielania tohto známeho seriálu nikto z nás nepredpokladal, že sa stane takým obľúbeným. Stvárnil som postavu mladého Jakuba Švehlu, ktorý mal ťažký život s manželkou Ivankou. Oporou mu však bola mamička, ktorú si zahrala Hanka Gregorová. Zišli sme sa tam výborná partia mladých tvorcov a bavilo nás to. Boli to hodiny a hodiny pred kamerou a získaval som nove skúsenosti. Dovtedy ľudia poznali naše hlasy len z dabingu a k tomu sme im v roku 2008 pridali aj naše tváre.
Dlhé roky ste hrali v populárnych Oteckoch. V súčasnosti účinkujete v seriáli Mama na prenájom. Niektorí herci sa seriálom dosť bránia. Vy ste naopak, častá seriálová tvár. Čím to je?
Ja mam rád seriály pre rodinnú atmosféru. V krátkych projektoch sa ľudia nestihnú ani spoznať a už je koniec. Kým ale scenáristi dokážu vymyslieť dramatický, zaujímavý život postavy, môže to mať aj päťsto častí. Horšie je, keď skončia nápady, vtedy končí aj seriál.
Ste v pravidelnom kontakte so svojimi spolužiakmi z Vysokej školy múzických umení – Lukášom Latinákom, Jurajom Kemkom, Mariánom Miezgom a Róbertom Jakabom? Chystáte s nimi nejaké spoločné projekty?
V tomto roku bu-deme mať dve výročia s našim spoločným predstavením, nazvaným Na koho to slovo padne. Uplynie už 25 rokov od premiéry a pôjde o jeho 500 reprízu. Stretávame sa pravidelne v divadle a na našich zájazdoch po Slovensku. Zatiaľ spolu nič nové nechystáme.
Ste rodákom z Vranova nad Topľou. Ako často sa vraciate na rodný Zemplín?
Je to menej, ako by som si prial. Rodičia stále žijú vo Vranove nad Topľou, takže, keď mi to povinnosti dovolia, vraciam sa tam rád. Na Domaši som prežil moje mládežnícke časy. Zemplín mám veľmi rád.
Redakcia týždenníka Podvihorlatské noviny želá Vladimírovi Kobielskemu ešte veľa tvorivých úspechov.
(jnč)
foto: TV Markíza, TV Joj
