Dominika Novotná
Svojím hlasom pútala pozornosť už v ranom veku, no do povedomia Slovákov sa dostala prostredníctvom televíznej súťaže Zem spieva, kde účinkovala so speváckou skupinou Rusínske Trio. Dominika Novotná pre Podvihorlatské noviny porozprávala o svojej sólovej dráhe, rodine, aj o láske k rusínskemu folklóru.
V uplynulých dňoch ste realizovali benefičný koncert. Viete nám ho viac priblížiť?
Nedávno som mala tú česť režírovať dokumentárny film o Poloninách, ktorého premiéra sa odohrala v decembri, v obci Ulič v úzkom kruhu domácich. Povedali sme si, že film chceme ukázať aj mestu, a tak vznikla myšlienka podujatia Poloniny v meste, ktoré sme zrealizovali v spolupráci s mestom Snina a Mestským kultúrnym a osvetovým strediskom v Snine. Ako to už u mňa býva zvykom, stále sa snažím dať tomu, čo robím, pridanú hodnotu. Preto som sa rozhodla, že táto akcia bude benefičná. Zrealizovali sme tak benefičný koncert, na ktorom vystúpili folklórna skupina Polonyna z Uliča, Stužica, Folklórny súbor Šiňava zo Sniny, a taktiež som do programu prispela svojím spevom aj ja, za hudobného sprievodu skvelého klaviristu Silvestra Michalenka. Následne sme vyhlásili výsledok benefičnej
zbierky, a potom sme pristúpili k samotnému premietaniu filmu. Táto zbierka bola venovaná zdravotne ťažko postihnutému dievčatku, ktorej nebohá mama pochádzala od nás z Polonín. Bolo to dosť osobné a emotívne. Ako samotné podujatie, tak i film.
Je spomínaný film najmä o prírode?
Môže sa zdať, že film o Poloninách bude najmä o prírode, no opak je pravdou. Predstavuje najmä ľudí, ktorí tam žijú. Poukazuje na ich talent, šikovnosť, lásku k domovine, no poodhaľuje aj históriu tohto územia a špecifickú prírodu národného parku. Vo filme vystupuje aj moja stará mama Alžbeta Kontrová z Uličského Krivého. Práve ona ma učila láske k ľudovej piesni. Film má anglické, poľské a rusínske ti-tulky. Stal sa tak prístupný pre naozaj širokú verejnosť. Pozrieť si ho môžete na YouTube kanáli obce Ulič, kde je zverejnený vo všetkých verziách. Natočili sme aj prezentačný videoklip, ktorý v krátkosti predstavuje krásu Polonín.
Slováci vás poznajú najmä z folklórnej relácie Zem spieva. Ako vnímate účinkovanie v relácii s odstupom času? Zmenila vám život?
Na túto reláciu mám len dobré spomienky. Nepovedala by som, že mi zmenila život, no zmenila pohľad Slovákov na folklór, najmä na Rusínov, a to je podstatné. Mám pocit, že po tejto relácii zrazu oveľa viac Rusínov vyšlo zo svojej ulity a začalo hlasnejšie hovoriť
o tom, kým sú a že sú na to hrdí. Potvrdzujú to aj výsledky posledného sčítania ľudu. Sme tretia najväčšia národnostná menšina na Slovensku, ktorá má hlbokú históriu, kultúru, inteligenciu a spisovný kodifikovaný jazyk, ktorý sa, mimochodom, dá študovať na Prešovskej univerzite. Rusíni nikdy nemali vlastný štát a žijú na území siedmych európskych krajín. Naša jedinečná kultúra je klenotom medzi kultúrami európskych národov a práve vďaka spomínanej relácii sme to mohli ukázať obrovskému množstvu divákov.
Svojou prácou ste medzi Slovákmi dali viac do povedomia Rusínov a ich kultúru. Dostávate pozitívnu odozvu?
Pozitívnu odozvu dostávam veľmi často. Všetci, ktorí mi napíšu alebo povedia osobne pár slov, si nevedia predstaviť, ako ma to poháňa vpred. Uisťuje ma to v tom, že to, čo robím, má zmysel. Všetkým som za to vďačná a veľmi si to vážim.
Na svojom konte máte CD s Rusínskym triom, aj sólový album. Chystáte nové projekty?
Rok po relácii sme s dievčatami vydali CD Rusínske trio 2018, ktoré je pre nás peknou spomienkou na tieto časy.
V roku 2021 vyšiel CD album folklórnej skupiny Polonyna z Uliča. Túto skupinu som založila ešte ako dieťa a roky ju vediem. Na konci roka 2022 sme vydali môj sólový vianočný album Spi Isuse v spolupráci s úžasným umelcom a klaviristom Antonom Kónyom. Momentálne pripravujem dva sólové albumy. Prvý album bude v tradičnom folklórnom šate, ktorý bude poslucháčskemu uchu prístupný už začiatkom tohto leta. Ďalší projekt je ešte zahalený rúškom tajomna a svetlo sveta uzrie na jeseň tohto roka. Taktiež máme ambíciu spraviť druhé CD Polonyna, no nakoľko stále prebiehajú naše terénne výskumy a spracovávanie archívnych materiálov, tento projekt potrebuje trochu vyzrieť. Je predpoklad, že ho predstavíme v roku 2024.
Zatiaľ čo vaše spolužiačky z vysokej školy v poslednom ročníku rozposielali životopisy, vy ste chystali výbavičku pre bábätko. Ako vyzerá váš rodinný život dnes?
Presne tak. Všetci okolo mňa sa hrnuli do pracovného života a ja, naopak, do toho rodinného. Dnes mám dve nádherné deti, päťročného Adama Ervína a dvojročnú Sofiu Alžbetu. Svoje rozhodnutie založiť si najprv rodinu, neľutujem. Momentálne pôsobím ako interná doktorandka Ústavu rusínskeho jazyka a kultúry Prešovskej univerzity v Prešove. Presnejšie povedané, som študentka a pedagogička zároveň. Témam rusinistiky sa tak môžem venovať aj na odbornej úrovni, čo mi veľmi vyhovuje. Cítim veľkú potrebu vychovávať novú generáciu rusínskej inteligencie, ktorá bude schop-ná riešiť jazykové, politické, spoločenské, a iné otázky Rusínov na Slovensku. Okrem toho sme si doma s manželom zriadili nahrávacie štúdio, takže robiť všetky tieto projekty je oveľa jednoduchšie. Hlavne, keď majú deti pokojnú noc.
Stíhate sa popri deťoch a rodinných záležitostiach venovať spevu?
Deti mi nikdy neboli prekážkou. Myslím si, že je to hlavne o tom, ako sa človek k rodičov-
stvu postaví. Adamko s nami koncertoval do ôsmeho mesiaca v brušku, a potom od dru-
hého mesiaca života. A viditeľne ho to poznačilo. V pozitívnom zmysle slova, samozrejme. Hlavne nech má v kalendári voľno aj babka Božka, potom je všetko v poriadku (smiech).
Ste umeleckou vedúcou folklórnej skupiny Polonyna. Čo nám o skupine prezradíte?
Začínali sme ako žiačky základných škôl. Teraz sme niektoré matkami a niektoré študentkami vysokých škôl. Vyhľadávame, spracovávame a interpretujeme pôvodný piesňový materiál z oblasti Polonín. V septembri sme založili aj detskú zložku, do ktorej nám chodia úžasné talentované deti z Uličskej doliny. Vychovávame novú generáciu folkloristov, ktorá opäť predĺži životnosť rusínskej kultúry z oblasti Polonín. Ďakujem rodičom detí za podporu a aj za to, že im na tom záleží rovnako ako mne.
Váš odkaz našim čitateľom?
Chcem im odkázať, aby sa nikdy nehanbili za to, kým sú. Nech si vždy bránia a strážia „to svoje“. Aby folklórne skupiny na javiskách hrdo prezentovali piesne a zvyky svojej dediny a nie to, čo je aktuálne populárne v rádiu. Aby sa naučili naslúchať starším a hľadať tie správne zdroje, ktoré im pomôžu vrátiť sa k svojim koreňom. Taktiež je mojím želaním, aby sme sa vzájomne rešpektovali aj v umeleckej tvorbe a aby si ľudia otvorili mysle pri počúvaní rôznych iných žánrových spracovaniach ľudovej piesne. Doba a hudba sa neustále vyvíjajú. Prajem vám, aby ste si našli a počúvali interpretov, ktorí vám budú prinášať radosť. Na mnohaja i blahaja ľita!
Spracovala: Lucia Pavlisková
Foto: Marko Gerboc a archív D.N.
