Na športovom poli sme svedkami niekedy aj takých situácii, ktoré vidieť nechceme. Už viackrát sme sledovali ako športovec na ihrisku skolaboval a ratovali ho záchranári. Niektorí dokonca takýto kolaps neprežili. Výnimkou nie je ani futbalový trávnik. Všetci si ešte určite pamätáme na kolaps dánskeho stredopoliar Christiana Eriksena na majstrovstvách Európy v roku 2021. Takéto situácie sa ale stávajú aj na športoviskách v okolí. Až dve sa stali v minulých mesiacoch v Michalovciach. Obaja športovci mali jedno šťastie, že sa pri nich nachádzal tréner AFK Topoľany Marek Eštok. Za záchranu dvoch životov dostal v civilnom povolaní hasič cenu mesta Michalovce – Čin roka.
Odpadol na trávniku
Na slávnostnom podujatí Čin roka – To najlepšie, čo v meste máme, v posledný deň marca 2023, dostalo cenu od primátora Michaloviec Miroslava Dufinca jedenásť buď osobností, alebo kolektívov, ktorí sa pričinili o rozvoj mesta. Ani to, či vytvorenie kalendára, alebo napísanie knihy však nemá taký cveng, ako záchrana ľudského života. „Ja ani neviem, kto ma na túto cenu navrhol. Navrhovali to poslanci, takže možno to bol Martin Horňák, ktorý je poslancom mestského zastupiteľstva za Topoľany, kde sa obe tieto situácie stali,“ uviedol pre naše noviny Marek Eštok, ktorý už vyše tridsať rokov pracuje v Hasičskom zbore a práve skúsenosti a školenia z neho zrejme pomohli k tomu, že dokázal zachrániť dva ľudské životy.
Oba prípady, ktoré mohli skončiť tragédiou, majú rovnaký podklad, stali sa rekreačným futbalistom. Eštok bol pri obidvoch ako tréner AFK Topoľany. „Keď máme tréningy v piatok, na jednej polovici ihriska trénujeme my, na druhej sú starí páni, ktorí si prídu zahrať rekreačne. Počas nášho tréningu jeden z nich spadol na zem. Keď som ho videl, prebehol som na druhú polovičku a videl som, že rozhodne nie je v priadku, pretože chrčal. Dal som ho do stabilizovanej polohy ale prestal dýchať. Rýchlo sme volali zdravotnícku pomoc. Pani za telefónom ma veľmi dobre navigovala až do príchodu sanitky. Dotyčného pána som oživoval asi dvadsať minút, až prišla sanitka,“ uviedol k záchrane mimochodom taktiež hasiča Štefana Lendáča Marek Eštok. K svojej prvej záchrane života ešte dodal. „Po príchode pani doktorky sa všetko stabilizovalo. Odviezli ho do nemocnice, kde mu už poskytli potrebnú pomoc. Dotyčný človek sa znova zaradil do pracovného života, naďalej robí ako hasič. Je teda môj kolega.
Záchrana kamaráta bola ťažšia
V druhom prípade už Eštok zachraňoval kamaráta z futbalového trávnika – bývalého spoluhráča a dnes svojho zverenca Júliusa Surmina. Nestalo sa tak priamo na trávniku, ale po majstrovskom ligovom zápase VI. ligy Zemplín na jeseň minulého roka. „Po zápase sme išli ako obvykle na večeru do reštaurácie blízko futbalového štadióna . „Ďulka“ Surmin prišiel za mnou so slovami, Marek, mne je zle. Videl som, že je „mokrý ako myš“ a preto som si hneď domyslel, že je zle. Rýchlo som zavolal sanitku, kde ma pani navigovala, aby som ho dal sadnúť. Sadol si na lavičku, keď ale zbadal sanitku, odpadol. Hneď sme ho s pani doktorkou začali oživovať. Ja som mu podával prvú pomoc, pani doktorka sa mu snažila dať hadičku na dýchanie a chlapci z „rýchlej“ sa mu snažili dať infúziu,“ uviedol Marek Eštok a k záchrane dobrého kamaráta dodal. „Bolo to pre mňa ešte ťažšie, ako zachraňovať kolegu hasiča. S ním som sa poznal tak z videnia, Júliusa Surmina poznám dlhé roky a sme kamaráti. Pani doktorka hovorila, že ide o ťažký infarkt. Dostal tuším päť injekcií a takisto aj päť oživovacích výbojov. Nakoniec sa nám záchrana podarila a „Ďulka“ je stále činným športovcov. Chodí dokonca hrať rekreačne hokej.“
Cena, ktorú si cení najviac
Marekovi Eštokovi v týchto dvoch prípadoch veľmi pomohlo, že je členom Hasičského zboru, kde majú pravidelne aj školenia o záchrane života. Tieto poznatky mu pomohli k tomu, že zachránil život kolegovi a aj kamarátovi. „Záchranu života cvičíme na trenažéri, ktorý voláme Anča, no prax je úplne iná, ako realita. Som veľmi rád, že sa obaja vrátili do plnohodnotného života,“ uviedol Eštok. Ten má doma niekoľko ocenení za futbal, či už ako hráč, alebo ako tréner, alebo za rôzne hasičské súťaže, no sošku Čin roka – To najlepšie, čo doma máme pokladá na prvé miesto. „Táto soška je za záchranu života, záchranu života kamaráta a to sa cení najviac,“ dodáva Marek Eštok, ktorý je v Hasičskom zbore už 35 rokov.
