Hádzanárky MŠK Iuventa Michalove sa nateraz nestanú piatym slovenským klubom, ktorý si zahrá vo finále európskeho pohára. V semifinále EHF Európskeho pohára totiž zverenky trénera Petra Kostku nestačili na tureckého protivníka Antalya Konyaalti BSK, s ktorým v pomere dvoch duelov prehrali iba o jediný gól.
Sedemgólové manko z prvého duelu síce na začiatku druhého polčasu odvetného stretnutia zmazali, no nakoniec vyhrali „iba“ 33:27 a do finále postúpili šťastné Turkyne. Rozhodla o tom záverečná minúta, konkrétne posledné sekundy, kedy domáca Kompaniecová mohla poslať dvojzápas do pokutových hodov. Dovtedy stopercentná ukrajinská kanonierka ale nepremenila svoju piatu sedmičku v zápase, čím nevyrovnala celkové skóre a Michalovčankám tak ostali oči pre plač.
Rozhodol druhý polčas v Turecku
Michalovčanky dorovnali skóre z prvého zápasu na začiatku druhého polčasu, kedy viedli 21:14. Následne ale urobili niekoľko technických chýb, ktorými dovolili Turkyniam znížiť aj na tri góly. Následné naháňanie za náskokom už neprinieslo stiahnutie náskoku súperiek z prvého duelu. „Tak ako sme sa cez druhé kolo pohára dostali poslednou sedmičkou ďalej, tá nám teraz chýbala,“ smutne konštatoval krátko po odvetnom zápase tréner Michalovčaniek Peter Kostka. „Síce sme nezachytili úvod, potom sme sa ale dostali do zápasu a postupne sme zmazávali náskok súpera. Ten sme definitívne zmazali v úvode druhého polčasu. Potom ale prišla jedna stratená lopta, jedna nepremenená šanca a rázom sa na koňa dostal súper. Je to veľká škoda. Osobne som na dievčatá hrdý,“ pokračuje Peter Kostka. Ten uviedol aj úsek dvojzápasu, ktorý podľa neho rozhodol. „Bol to druhý polčas zápasu v Turecku. Keď pri takýchto vyrovnaných tímoch niekto odskočí na šesť, či sedem gólov, môže to byť rozhodujúce. Nám sa to podarilo zmazať, následne ale prišla hluchšia pasáž, ktorú Antalya využila. Bojovali sme až do konca, chýbalo nám trošku šťastíčka. Tak, ako sme sa dostali šťastne cez Švajčiarky v druhom kole, tak nám teraz šťastíčko chýbalo.“
Mali na finále
Cesta Zemplínčaniek v EHF Európskom pohári začala v októbri domácim dvojzápasom so švajčiarskym Yellow Winterthur. Postupujúceho museli rozlúštiť až sedmičky. V prvom zápase totiž Michalovčanky vyhrali 23:22, v odvete prehrali 24:25. V decembri si prekvapujúco hladko poradili so švédskym Lugi Dam. Ten porazili tak doma (33:25), ako aj vonku (29:19). Po šiestykrát tak postúpili medzi šestnásť najlepších v európskom pohári. V osemfinále ich čakali poľské Kobierzyce, s ktorými vyhrali najskôr vonku 22:20, na postup do historického štvrťfinále im následne stačila aj domáca remíza 25:25. V historicky prvom štvrťfinále narazili na ďalší poľský celok Eurobud JKS Jaroslaw. A prešli aj cez neho, keď doma vyhrali 37:25 a vonku prehrali „iba“ 25:29. „Boli sme veľmi blízko k finále. Niekedy je prehrať o päť gólov pre trénera lepšie, ako vypadnúť takto,“ povzdychol si michalovský tréner. „Vypadnutie určite raz prebolí a potom budeme spomínať na to, čo sme tu dosiahli. Ešte viac si ale budeme pamätať to, že sme mali na finále. To poviem otvorene,“ dodal ešte k účinkovaniu v Európe tréner Michalovčaniek Peter Kostka. Michalovčanky musia na koniec európskej cesty veľmi rýchlo zabudnúť. Už tento štvrtok ich totiž v susednom Trebišove čaká finálový duel Slovenského pohára, v ktorom vyzvú lídra MOL ligy HC DAC Dunajská Streda. Keďže DAC je blízko k víťazstvu v MOL lige a Iuventu v tejto sezóne už dokázal zdolať, finále pohára nebude mať po dlhšom čase favorita…
Komentár: Čo nie je zakázané, je dovolené…
Hádzanárky MŠK Iuventa Michalovce sa nemajú za čo hanbiť. Hovorili sme to už po úspešnom osemfinále, kedy dosiahli historický úspech a zopakovali sme to aj po vyradení druhého poľského súpera. K prieniku do finále a vyrovnaniu sa ďalším štyrom slovenským tímom im chýbal jeden gól. Ten gól, ktorý rozhodol o ich postupe do tretieho kola. Šport je niekedy taký, vie byť aj krutý. Tak ako bol krutý pre Winterthur v druhom kole, rovnako bol krutý aj pre Michalovčanky. Treba si ale povedať pravdu, o postup do finále neprišli poslednou sedmičkou. Prišli oň už v prvom zápase, ktorý prehrali neprimerane vysoko. Nezvládli búrlivé turecké prostredie a keď sa k tomu pridali azerbajdžanskí rozhodcovia, výsledkom bola sedemgólová prehra. Antalya urobila všetko preto, aby postúpila do finále. K tomu využila všetky možné zbrane. Keď sa pred prvým zápasom na technickej porade predstavitelia oboch klubov dohodli na výmene videa zo zápasu, Michalovčania ani nevedeli, s čím súhlasili. Turecká strana im totiž aj napriek dohode video z prvého duelu neposlala. Michalovčania sa oň márne snažili v pondelok, utorok, v stredu, vo štvrtok, v piatok i v sobotu. Skrátka, Turkyne urobili všetko pre postup a využili aj tie zbrane, ktoré sú síce „špinavé“, ale nie sú zakázané. Jasne sa ukázalo, že reči týchto tímov sú iba rečami a niekedy sa nedokážu dostať k činom. Je len na škodu, že pani spravodlivosť si tentoraz na Turkyne neposvietila a neposlala do finále tím, ktorému bolo ukrivdené. Sme ale presvedčení, že dôjde aj na tých, ktorí sa preukázali nekalými praktikami…
Aj napriek tomu musíme konštatovať, že tento tím Iuventy dosiahol to, čo sa nepodarilo tým predtým, ktoré fungovali v úplne iných podmienkach. Nedokázali postúpiť ani medzi osem najlepších, hoci vtedy mali viac kvality a viac finančných prostriedkov v rozpočte. O to je tento semifinálový úspech Michalovčaniek viac, že ho dosiahli v sezóne, kedy nastala prestavba kádra. Z neho v lete odišlo osem hráčok, ďalšie dve v októbri, tretia, ktorá mala byť výraznou posilou, sa zranila na niekoľko mesiacov. Rázom tak zo štyroch letných posíl ostala iba jedna… Družina trénera Petra Kostku sa ale nevzdala, bojovala proti všetkých vetrom, keď sa na ňu chcel v lige vytiahnuť každý a sme presvedčení, že ešte aj bude bojovať. Na slovenskej scéne ju ešte čakajú dva vrcholy a to Slovenský pohár a obhajoba titulu. Do play-off síce Michalovčanky zrejme pôjdu až z tretieho miesta, no možno aj to im nebude zväzovať ruky, či nohy a svoje súperky prehrajú svojou kvalitou. Družina trénera Petra Kostku ukázala, že na to má a to aj napriek tomu, že funguje v úplne iných podmienkach, ako fungovali predchádzajúce tímy, ktorým vždy niečo chýbalo. Viackrát som vo svojich článkoch v minulosti spomínal, že Michalovčanky sú síce jednookým kráľom doma, no v Európe aj fackovacím panákom. Tím Petra Kostku ale ukázal, že ním rozhodne nebol a je teraz na ňom, aby si vydobyl slovenské kráľovstvo opäť. Vo štvrtok na to bude mať v Trebišove prvú šancu. Keď sa mu podarí aj napriek všetkému, čo ho v sezóne postihlo, získať dva poháre, bude to rozhodne viac a tieto poháre budú mať väčšiu cenu, ako tie, ktoré sa získali v minulosti. Po tom budeme môcť hovoriť aj o tom, že slovenský kráľ je už kompletný a rozhodne nie je fackovacím panákom v Európe…
