Úvod Šport Deväťnásobný najlepší hádzanár a jeho nástupkyňa, ktorú chcel najlepší klub Európy

Deväťnásobný najlepší hádzanár a jeho nástupkyňa, ktorú chcel najlepší klub Európy

Hovorí sa, že brankár má oveľa menšiu šancu na zisk primátu najlepší hráč krajiny, ako ostatní. Predsa, strelené góly zostávajú v pamäti viac, ako tí, čo im zabraňujú. To ale zrejme nie je prípad hádzanárskeho brankára Richarda Štochla. Odchovanec michalovskej hádzanej je totiž rekordérom v počte víťazstiev v ankete Najlepší hádzanár Slovenska.

Túto anketu vyhral deväťkrát, čo sa nepodarilo zo slovenských hádzanárov nikomu. Richard Štochl odchytal v reprezentácii 265, v ktorých zaknihoval dokonca aj deväť presných zásahov. Zaspomínali sme si na tohto dnes 46-ročného odchovanca michalovskej hádzanej, ako aj na jeho nástupkyňu v sukni. Lucia Gubiková síce skončila s hádzanou v relatívne nízkom veku, no dosiahla toho veľa. Získala  šesť slovenských titulov, podieľala sa aj na piatich ziskoch Slovenského pohára a štyroch víťazstvách v MOL lige. Zachytala si na európskom šampionáte a chcel ju najlepší klub na svete.

Dvadsaťštyri rokov na vrchole

Poďme najskôr k Richardovi Štochlovi. Narodil sa 17. decembra 1975 v Michalovciach, kde aj začínal s hádzanou. Tí starší hádzanárski priaznivci Michaloviec si dvojmetrového brankára môžu pamätať aj zo sezóny 1997/98, kedy vtedajšiemu HaK Zempmilk pomohol k postupu do Extraligy. Vtedy už bol hráčom Tatrana Prešov, od roku 1996 aj slovenským reprezentantom a na svojom konte už mal aj jeden primát najlepšieho hádzanára Slovenska. Kariéra Štochla bola s Michalovcami spätá akurát v žiackej a dorasteneckej kategórii. Následne odišiel do Prešova, odtiaľ do Košíc a na začiatku milénia hájil farby ŠKP Sečovce, s ktorými získal dva tituly. Jeden má na svojom konte aj s Košičanmi. Za ten čas úspešne pôsobil nielen na palubovke, ale aj za katedrou, keď skončil v Prešove Fakultu telesnej výchovy a športu. Bohatá bola aj jeho športová kariéra. Veď na vrcholovej scéne pôsobil od roku 1994 až do 2018, teda dlhých 24 rokov. Za ten čas pôsobil v štrnástich kluboch z ôsmych krajín. Deväťkrát bol vyhlásený za najlepšieho hádzanára Slovenska (roky 1998, 1999, 2000, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013).

Tituly v šiestich krajinách

Na Slovensku Štochl získal tri tituly majstra Slovenska. Okrem dvoch so Sečovcami (sezóny 1999/2000 a 2000/2001) sa tešil aj s VSŽ Košice (1998/1999). Po treťom titule sa už pobral za zahraničným angažmánom. Postupne pôsobil v ďalších desiatich kluboch z ôsmych krajín. Na legionárskej dráhe sa z neho stal zberač titulov. Tie získal až v šiestich krajinách. Ku slovenskému pridal aj slovinský (RK Celje), dva francúzske (HSC Montpellier, kde bol jeho spoluhráčom aj jeden z najlepších hádzanárov sveta Luka Karabatič), ruský (Medvede Čechov), ukrajinský (Motor Zaporožie) a nemecký (Rhein Neckar Lowen). Štochl sa nestal majstrom akurát v Maďarsku, kde pôsobil až v troch kluboch (dvakrát v Dunaferri, raz vo Veszpréme a Egéri) a počas svojej krátkej anabáze v Česku, kde hájil farby Dukly Praha. Tam sa tešil z bronzu.

Dvadsaťdva rokov v reprezentácii

Odchovanec michalovskej hádzanej bol aj pevným pilierom reprezentácie Slovenska. Brankári síce patrili medzi ozdoby reprezentácie, bol ale jeden čas, kedy Štochl medzi tri žrde prakticky žiadneho náhradníka nepustil. V reprezentácii dostal šancu už v roku 1996 a reprezentoval až do júna 2018, kedy sa s ním oficiálne vedenie zväzu pred zápasom s Ruskom rozlúčilo. Za ten čas obliekol reprezentačný dres 265-krát a strelil dokonca deväť gólov. V reprezentácii pôsobil v úspešnej ére, keď sa s ňou predstavil na piatich šampionátoch. Prvýkrát to bolo na majstrovstvách Európy v roku 2006 v Švajčiarsku, o dva roky neskôr v Nórsku a o štyri roky neskôr v Srbsku. Štochl patril medzi opory aj na svetovom šampionáte v roku 2009 v Chorvátsku, kde Slováci obsadili fantastické desiate miesto a v zostave nechýbal ani o dva roky neskôr vo Švédsku. V roku 2018, vo veku 42 rokov Štochl definitívne zakončil svoju úspešnú kariéru. „Som rád, že som na vysokej úrovni vydržal chytať až do tohto veku, ale človek by mal vedieť, kedy treba prestať. Definitívne som sa preto rozhodol, že končím,“ povedal dnes asistent trénera v MHK Košice. 

Nástupkyňa v sukni

Okrem Richarda Štochla sa Michalovce môžu pýšiť aj jeho nástupkyňou v sukni. Lucia Gubiková patrila viacero rokov k oporám nielen mládežníckych, ale aj seniorskej reprezentácie. Síce sa ani raz najlepšiu hádzanárkou Slovenska nestala, bola ale viackrát vyhlásená najlepšou brankárkou a dvakrát sa stala aj talentom roka. Do prvého tímu Iuventy sa dostala už v šestnástich rokoch, o rok neskôr bola už aj v seniorskej reprezentácii. Zažila zlatú éru súčasného suveréna slovenskej ženskej hádzanej. Gubiková sa od roku 2011 až do roku 2016, kedy bola v Michalovciach, sa tešila zo šiestich titulov majstra Slovenska, päťkrát vyhrala Slovenský pohár a trikrát sa tešila aj zo zisku primátu v nadnárodnej MOL lige.

Záujem víťaza Ligy majstrov

Okrem Iuventy chytala ešte za ŠŠK Prešov a maďarský Mosonmagyaróvári KC SE. Mimochodom, v minulosti sa o ňu zaujímal aj najlepší klub Európy, maďarský Gyor. V reprezentácii prežila najkrajšie chvíle v podobe postupu na európsky šampionát v roku 2014, ktorý sa konal v Maďarsku a Chorvátsku. Na ňom sa zaskvela hlavne pri víťazstve nad vtedajším úradujúcim vicešampiónom zo Srbska, kde pri výhre 23:21 zneškodnila päť pokutových hodov. Práve po úspešnom šampionáte, na ktorom Slovenky obsadili dvanáste miesto, sa o ňu zaujímal dlhodobý maďarský šampión a víťaz Ligy majstrov Audi Eto Gyor. Funkcionári Iuventy sa ale s Gyorom, za ktorý rokoval dnes už viceprezident SZH Erno Kelecsenyi, nedohodli.

Koniec kariéry už v 26 rokoch

Jej kariéru ale lemovali aj viaceré zranenia. Ukončila ju relatívne skoro, v roku 2019 už v 26 rokoch. Za koncom kariéry ale neboli zranenie, skôr strata motivácie. „Nešlo o unáhlené rozhodnutie zo dňa na deň, postupne a pomaličky to vo mne dozrievalo. Začala som mať pri hádzanej iné pocity ako doteraz. Predtým som bola tomuto športu schopná obetovať čokoľvek. Zdravie, školu, voľný čas, spánok, učila som sa po nociach a vôbec mi to neprekážalo. No toto všetko sa nejakým spôsobom zmenilo, začala som hádzanú vnímať inak. Zrazu som nebola ochotná toľko obetovať, ukrátiť sa o toľko vecí, a to by voči hádzanej nebolo fér. Nerada robím čokoľvek na pol plynu Tomu, na čom mi záleží a čomu sa venujem, prikladám veľkú dôležitosť. Ak do niečoho nejdem na sto percent, stráca to pre mňa význam. Prišiel čas povedať si, čo vlastne chcem, a utriediť si priority, ktoré sa u mňa zmenili,” uviedla Gubiková tesne po skončení aktívnej kariéry.

BEZ KOMENTÁRA

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Exit mobile version