Celosvetovo známy a uznávaný choreograf, tanečník a režisér Ján Ďurovčík znova zavítal do rodných Michaloviec. V Chemkostav aréne si početní diváci pozreli jeho dlho odkladaný muzikál Voda a krv nad vodou. Názov má podobný ako veľký hit speváka Joža Ráža, ktorý bol skomponovaný k filmu Fontána pre Zuzanu. Ján Ďurovčík má vo svojej tvorivej dielni aj iné úspešné muzikály. Jeden z nich, Vyznanie, by mali v dohľadnom čase vidieť aj Michalovčania.
Uvedenie muzikálu v Michalovciach sa z rôznych príčin odkladalo dlhé tri roky. Bolo to nekonečné čakanie?
V prvom rade to bolo smutné čakanie. Ešte bývalému michalovskému primátorovi Viliamovi Záhorčákovi som dávnejšie prisľúbil, že každé moje väčšie predstavenie bude premiérovo prezentované v mojich rodných Michalovciach. Takmer stále som to splnil. Žiaľ, v prípade muzikálu Voda a krv nad vodou to neplatilo. Jednou zo zásadných príčin bola pandémia koronavírusu. Škrt cez rozpočet nám však spravilo aj nečakané, minuloročné úmrtie manažéra Júliusa Kmeca, ktorý toto všetko mal organizačne zabezpečovať. Dlhé čakanie sa ale napokon vyplatilo. Svedčí o tom aj vysoká návštevnosť.
Z názvu muzikálu vyplýva, že sa v ňom udeje niečo nekalé. Príbeh o tom jednoznačne hovorí. Hlavného hrdinu – mladého podnikateľa Lukáša Traubnera totálne podrazí najlepší kamarát. Narafičí na neho vraždu človeka, za ktorú nespravodlivo sedí vo väzení dlhých dvadsať rokov. Za ten čas ho oberie o firmu a začne žiť s jeho manželkou. Lukáš sa mu nakoniec za všetko pomstí a počas prestrelky zradca prichádza o život. Čo ste týmto dejom chceli divákom povedať?
Dej bol spracovaný na motívy veľmi známeho literárneho diela Gróf Monte Christo od francúzskeho spisovateľa Alexandra Dumasa. Je však pretransformovaný na súčasnosť. Takže, je zameraný na životný príbeh majiteľa firmy zameranej na moderné komunikačno-informačné technológie. Vyplýva z neho, že aj najlepší priatelia vás dokážu podraziť, pokiaľ ide o postavenie, majetky a moc. Stalo sa to už neraz a v rôznych častiach sveta. Žiaľ, takí sme ľudia.
Pútavý muzikálový príbeh v kombinácii s najväčšími hitmi skupiny Elán, ktoré podľa textov presne zapadajú do deja sa inak ako úspechom nemôže skončiť. Máte aj vy tento pocit?
No, to je trocha odvážne tvrdenie. Poznám špičkovo pripravené muzikály od rôznych autorov, o ktoré bol len minimálny záujem. Uvediem ďalší veľavravný príklad. Keď sme v Prahe boli s muzikálom ôsmy svetadiel, tak vedľa v hale bol v premiére muzikál s najväčšími hitmi špičkovej českej kapely Olympic. Predstavte si, že mal iba štyri reprízy. Jednoducho, nemal ohlas v radoch širokej verejnosti. Pre zaujímavosť, už spomínaný muzikál ôsmy svetadiel mal až 700 repríz. Skrátka, muzikál za žiadnych okolností nemôže parazitovať na starých a osvedčených hudobných hitoch. Divák nesmie vycítiť zo scenára vypočítavosť, lebo vám to ihneď zráta. Pesničky musia byť skombinované s kvalitnou dejovou osnovou, ktorá musí byť spravená tak, aby ľudí upútala. To sa v mojom prípade zatiaľ darí a muzikály majú pozitívny ohlas.
Vytvorili ste aj veľmi úspešné muzikály Vyznanie či Atlantída. Veľkú obľúbenosť majú aj rôzne ďalšie muzikály, ktoré neboli založené na úspešných pesničkách. Odborníci na Slovensku už o vás celkom nahlas hovoria ako o režisérovi a choreografovi svetového kalibru. Vnímate ich názory?
Samozrejme, teší ma to. Čo mám viac k tomu povedať? Lenže, teraz už vážne. Viete čo, mne je už v zásade jedno, kde hráme. Boli sme nedávno v Kanade, v mestách Toronto a Quebec, dnes sme v Michalovciach. Všade je to rovnaké, bez ohľadu na to, v akej časti sveta sa nachádzate. Vždy musíte diváka presvedčiť o tom, že sa mu oplatilo prísť na mu-zikál. Baví ma to vtedy, keď sú zaplnené hľadiská v športových halách či v kultúrnych strediskách. Len ak o vašu tvorbu ľudia majú záujem, vtedy to má zmysel.
Vo vašich muzikáloch vystupujú najmä neopozeraní herci. Výnimkou sú snáď iba Patrik Vyskočil a Ján Slezák. Je aj toto jeden z dôvodov prečo majú takú vysokú návštevnosť?
Ja stále uprednostňujem menej známych hercov. Koniec-koncov aj Vyskočila so Slezákom ešte pred takými desiatimi rokmi skoro nikto nepoznal. Pochopiteľne jedna vec u hercov je to, že sú neokukaní, ale v prvom rade musia mať extrémne množstvo hereckého talentu. To, či ho majú, viem vycítiť a keď im nechýba, tak ich obsadzujem do jednotlivých hereckých úloh.
Kedy diváci vo vašom rodnom meste uvidia premiéru muzikálu Vyznanie s pesničkami skupín Prúdy, Modus a so skladbami Mariky Gombitovej?
Je to ťažké povedať, pretože je ešte dlhší ako Voda a krv nad vodou. Riešime to v spolupráci s terajším manažérom Ľubomírom Kmecom, bratom už spomínaného nebohého Júliusa Kmeca. Bez pomoci mesta to určite nepôjde, všetky finančné výdavky išli výrazne nahor, takže uvidíme. V každom prípade ale chcem, aby Michalovce boli prvým slovenským mestom, v ktorom bude prezentovaný.
Ako to celé stíhate? Dnes je piatok večer, ešte zaj-tra máte vystúpenie v Michalovciach a v nedeľu budete sedieť v porote známej tanečnej súťaže, ktorá je vysielaná v komerčnej televízii?
To si ešte zoberte, že v pondelok ráno cestujem do Prešova, kde si ľudia takisto pozrú Vodu a krv nad vodou. Ale nesťažujem sa. Kto sa sťažuje, neváži si svoju prácu. Každá profesia, či ste pri sústruhu alebo píšete do novín má svoje ťažšie stránky. Takto to bude stále a je úplne zbytočné o tom zdĺhavo rozmýšľať.
Stretol som včera vášho otca, ktorý sa mi sťažoval, že ste tak pracovne zaneprázdnený, že ani nestihnete prísť na pár hodín domov, kde ste vyrastali. Teda do jedného z pane-lákov na michalovskom sídlisku Juh. Je to pravda?
Dnes, kedy bolo prvé predstavenie, som prišiel do haly o štvrtej popoludní a hneď sme mali skúšku. Potom prišlo na rad samotné vystúpenie. Čas sa naozaj nedal nájsť. Zajtra tu však vystupujeme opäť. Bude to až vo večernom čase. Teda domov určite zájdem, to bez debaty.
Ste veľký fanúšik športu. Sledujete výsledky michalovských športových klubov?
Samozrejme! Teraz sa zameriavam predovšetkým na vyraďovaciu časť hokejovej extraligy, v ktorej sa darí hráčom Dukly Ingema Michalovce. Ak by som dnes nemal predstavenie, určite by som bol na michalovskom zimnom štadióne. Sledujem aj košický hokej, takže na východné Slovensko som ani po športovej stránke nezanevrel.
foto: TV Markíza, internet
