Každú zimu na prelome rokov sa oko hokejového fanúšika upiera aj na svetový šampionát juniorov. Slováci každým rokom čakajú, či sa ich tím „vymkne spod kontroly“ a uhrá viac než obligátny jeden víťazný duel, ktorým sa zachráni medzi svetovou elitou. Naposledy sa tak nestalo ešte v roku 2015, kedy partia okolo Martina Réwaya siahla na bronz. Tentoraz boli ambície tímu vyššie. Družstvo prešpikované troma hráčmi draftovanými v prvom kole aj bez najväčšej hviezdy, draftovej jednotky Juraja Slafkovského, chcelo rúbať vysoko a ukázalo, že mohlo. Žiaľ, vo štvrťfinále bola proti Kanada a azda v súčasnosti najväčšia vychádzajúca hviezda svetového hokeja – Connor Bedard. Aj napriek obligátnemu vypadnutiu vo štvrťfinále ale Slováci ukázali nádej. Nádej, že budúcnosť nášho hokeja nemusí byť zlá…
Hovorí sa, že reálne zrkadlo na majstrovstvách sveta ukážu až zápasy vyraďovacej fázy. Tie rozhodujú o úspechu a neúspechu. Práve štvrťfinálový zápas určuje to, či bude tím úspešný, alebo nie. Slovákom sa na svetových šampionátoch štvrťfinálový duel podarilo zatiaľ prejsť trikrát – dvakrát z toho bola medaila (zhodou okolnosti dvakrát bronzová). Tentoraz najmladší tím na turnaji túto latku neprekročil, nebol však ďaleko. Keď sa Slovákom v tretej tretine podarilo vyrovnať s Kanadou na 3:3, stíchla do posledného miesta zaplnená aréne v Halifaxe. Keby následne Martin Myšiak premenil ďalšiu tutovku, asi by sa už nerozbučala. Domáci ale ukázali silu vrátiť sa do zápasu a v predĺžení ho strhli na svoju stranu genialitou svojho najlepšieho hráča. Slováci sa ale hanbiť nemusia. Podarilo sa im to, čo sa nepodarilo viacerým ich predchodcom. Vrátili Slovensku nádej, že raz z toho môže byť ďalšia medaila. Sme o tom presvedčení, že keby cez Kanadu prešli, určite by bola. Žiaľ, neprešli, a tak si musia na ďalšiu šancu počkať ďalší rok. Súčasná generácia ale ukázala, že to s budúcnosťou slovenského hokeja nemusí byť až také zlé a v prípade, že sa poučí z ťažkých prehier, prídu aj dôležité víťazstvá.
Jedno mali mladí Slováci na dosah aj v Kanade. V prípade výhry nad Švajčiarskom by totiž skončili v základnej skupine na prvom mieste a vo štvrťfinále by mali Nemcov. Boli k tomu aj naozaj blízko. Po dvoch tretinách viedli 3:1 a v priebežnej tabuľke boli lídrom. Bohužiaľ, vedenie neudržali a padli v nájazdoch, čo zapríčinilo po ďalších zhodách okolností, že vo štvrťfinále čelili najsilnejšiemu tímu na šampionáte. Práve tomu sa mali zverenci trénera Ivana Feneša vyhnúť. V tretej časti ale zbytočne upustili od svojej hry. Už to nebol ten tím, ktorý chcel určovať réžiu hry, hral aktívne dopredu. Skôr sa pozeral dozadu a hľadel na udržanie výsledku. Následne prišli chyby a vylúčenie, čo Helvéti trestali. Práve tento duel je čiernou škvrnou na šampionáte, na ktorom zdolali silné USA a mali na lopate aj azda najlepší tím sveta. A aj keď sa po skončení šampionátu nebude hovoriť o sklamaní, jedným dychom treba dodať, že súčasná generácia mohla dosiahnuť viac. Súčasný hokej je ale aj o chybách. Keď sa z nich partia okolo Šimona Nemca poučí, budúcnosť slovenského hokeja bude svetlá. V Kanade tentoraz mladíci ukázali, že pokiaľ hrajú svoju hru, môžu sa rovnať so svetovou špičkou. A toto konštatovanie tu už nebolo strašne dlho…
