Bol postrachom brankárov. Pavol Diňa mal „šupu“, ako iba málo útočníkov. V najvyššej federálnej a potom aj slovenskej lige strelil 131 gólov a stal sa tak členom elitného klubu kanonierov. Paradoxne, stý gól dosiahol v drese DAC Dunajská Streda proti Humennému, teda proti klubu, ktorý ho vyšvihol do veľkého futbalu. Minulý týždeň sa rodák zo Sniny Pavol Diňa dožil vzácnemu jubilea. Oslávil šesťdesiatku! Samozrejme, ku gratulantom sa pripájame aj my.
Narodil sa 11. júla 1963 v Snine. Obliekal dres Sniny, Humenného (1981-1983), Dukly Banská Bystrica (1983-1990), Dunajskej Stredy (1990-1994), 1. FC Košice (1994-1996), Lokomotívy Košice (1996), opäť Humenného (1996-1997), po odchode z veľkého futbalu Michaloviec (1997-1999), Sniny, Stakčína, na prahu päťdesiatky Rokytova, potom ešte v Kolonici. V najvyššej súťaži odohral 388 zápasov a nastrieľal 131 gólov, Slovensko reprezentoval trikrát. Po skončení kariéry bol doma v Snine trénerom i prezidentom klubu, trénoval aj v Humennom a Stakčíne. Momentálne pôsobí ako správca štadióna v Snine. „Stále som ostal pri futbale. Starám sa o štadión, o kosenie trávy a jeho chod. Futbal je môj život a som rád, že som pri ňom ostal,“ povedal dnes už legendárny kanonier z východného Slovenska, ktorý je aj trénerom žiakov MFK Snina.
Trénerskí matadori pochopili, že to nemalo zmysel
Nikdy nechcel byť v mužstve na poste vzadu, s rešpektom k brankárom a obrancom sa tlačil do útoku. A tam zužitkoval ten svoj výnimočný cit na góly. Hoci viacerí tréneri zvlášť v seniorskej etape jeho kariéry sa opakovane nevedeli zrovnať s jeho postavou, ktorú rozhodne nemal podľa tréningových tabuliek. Čo bolo logické, lebo ani stravu nemal takú, akú dnes odporúčajú poradcovia na správnu výživu. Stalo sa legendou, ako ho tréneri Adamec aj Radolský tlačili do úbytku kilogramov, ale so stratou hmotnosti sa stratila i sila na strelu a energia v súbojoch. A zo strelca bol len tieň. Skúsení trénerskí matadori zobrali potom svoj pokyn späť a Diňa si mohol pochutnať dokonca aj na svojej obľúbenej slaninke. „Musel som sa s tým jednoducho vyrovnať. Po úbytku váhy prišla aj slabšia strela, čo potom všetci pochopili. Pre svoju postavu som aj dosť vytrpel. Na ihrisku som ale dokázal, že sa to dá aj takto,“ zdôraznil Pavol Diňa, povestný svojou delovkou.
Prvý kráľ strelcov
Pavol Diňa bol útočníkom odjakživa. Už za žiakov sa tlačil do útoku, defenzíva mu ne-
voňala. Po tréningoch ostával cibriť streleckú techniku a všetko sa mu oplatilo. Svojou cieľavedomosťou získal rešpekt a patrí tak najlepším kanonierom, ktorí behali po slovenských trávnikoch. „Niekedy to mali útočníci oveľa ťažšie. Hral som proti silným obranám, no dokázal som sa presadiť,“ uviedol historicky prvý najlepší strelec slovenskej najvyššej súťaže. Diňovi sa to podarilo v drese Dunajskej Stredy v sezóne 11993/94, kedy strelil devätnásť gólov. Pred duelom štvrtého kola Slovnaft Cupu, v ktorom Humenčania privítali vlani v októbri práve Dunajskú Stredu sa mu dostalo vzácnej pocty. Mohol ako prvý kopnúť do lopty.
Stý gól proti Humennému
Rodený Sninčan odišiel do veľkého futbalu do Humenného. Odtiaľ putoval vojenčiť pod banskobystrický Urpín. A tam si hneď v prvom zápase najvyššej súťaže otvoril aj strelecký účet, proti Trnave dvakrát skóroval. Už ako skúsený kanonier došlo aj na jubilejný stý presný zásah. V drese Dunajskej Stredy práve proti Chemlonu Humenné… „Zápas si pamätám ako včera. Najskôr som v 68. minúte nepremenil pokutový kop, lopta sa odrazila od brvna, v 86. minúte došlo na priamy kop z 30 metrov, obstrelil som múr a brankárovi Šantovi na šmykľavom teréne strelil svoj stý ligový gól. Radosť bola veľká, oslava tiež,“ zaspomínal si Diňa, ktorý za stý presný zásah dostal sto fliaš šampanského. „Niečo sa rozdalo nášmu tímu, niečo súperovi, niečo divákom,“ smeje sa Diňa.
