Ich termín sa odvíja od Veľkej noci a tradične začínajú na Troch kráľov a trvajú do Popolcovej stredy. Najvýznamnejšie sú však len tri dni, ktoré predchádzajú kresťanskému pôstu a veľkonočným sviatkom.
V roku 2023 pripadá fašiangová nedeľa na 19. februára, pondelok na 20.teho a zakončia ich utorkové veselice 21. februára. Pôst začne v stredu 22. februára a potrvá až do 6. apríla.
Fašiangy sú obdobím hodovania pred 40-dňovým pôstom. V tomto období sú bežné aj zabíjačky, ktoré sa častokrát stanú spoločenskou udalosťou. Doma môžeme Fašiangy osláviť napríklad typickými fánkami a šiškami. Nezabudniete, že do správnych šišiek musí ísť trochu rumu a mali by kysnúť na dvakrát – prvýkrát cesto a druhý vykrojené šišky.
Počas fašiangovej nedele sa hodovalo a tancovalo, v niektorých oblastiach sa aj nazývala „tanečná nedeľa“. Tradičným zvykom boli čisto ženské zábavy. Veselice si zorganizovali samy pre seba. Na stole nesmela chýbať údená šunka. Fašiangový pondelok zase patril mužským bálom. Prísť mohli len ženatí muži a vydaté ženy. Pri tanci sa malo vysoko skákať, čo malo zaručiť dobrú úrodu po celý rok. Fašiangový utorok je posledný deň pred pôstom a bol vrcholom fašiangových osláv. Dedinami chodili maškarné sprievody a pochovávala sa basa. Zábavy však museli skončiť presne úderom polnoci. Tradícia pochovávania basy symbolizuje koniec fašiangov a zákaz hodovania počas nadchádzajúceho 40-dňového pôstu. Často sa pochováva presne v utorok o polnoci.
Názov pochádza z nemčiny – Faschang. Korene má pravdepodobne vo výraze vast-schane, ktorý sa dá voľne preložiť ako nápoj pred pôstom. Samotné sviatky sa však datujú až do antiky a nazývali sa saturnálie, luperkálie, dionízie, bakchanálie, mamurálie či liberálie. Rôzne slávnosti a obrady súviseli s bohmi, napríklad Bakchus bol patrón vínnej révy a hodovania. Saturn boh poľnohospodárstva a úrody.