Vtáky chaoticky lietali nad zasneženými budovami a psy hlasno zavýjali ešte predtým, ako v skorých ranných hodinách 6. februára zasiahlo juhovýchod Turecka a časti Sýrie zemetrasenie s magnitúdou 7,8. Oblasť Turecka je náchylná na zemetrasenia, pretože leží na priesečníku troch tektonických platní tvoriacich zemskú kôru: anatolskej, arabskej a africkej platne.
Čudné správanie zvierat
Používatelia sociálnych sietí tvrdili, že zvieratá sa tesne pred masívnym zemetrasením správali zvláštne. Teórie o tom, že živočíchy dokážu vycítiť zmeny ešte pred samotnými otrasmi, siahajú až do starovekého Grécka. V roku 373 pred naším letopočtom sa tradovalo, že potkany, lasice, hady a stonožky migrovali zo svojich domovov niekoľko dní predtým, ako celú oblasť zasiahlo silné zemetrasenie.
Existujú dokonca záznamy o nezvyčajnom správaní rýb a vtákov, po internete dokonca kolujú videá mačiek a psov, ktoré robia divné veci a upozorňujú majiteľov na blížiace sa nebezpečenstvo.
Uvedené informácie a príbehy vzbudili, samozrejme, aj záujem vedcov. Pomocou najnovších technológií sledovali zvieratá
Evidencie o predikcii zemetrasení
Podobne, ako dokážu seizmologické prístroje zachytiť otrasy, ktoré sú pre naše zmysly nedetekovateľné, vedia niektoré zvieratá vnímať drobné prvotné otrasy prechádzajúce Zemou niekoľko sekúnd alebo minút predtým, ako dôjde k ich zosilneniu. Niektorí vedci tvrdia, že ich dokonca môžu vycítiť pred ich začiatkom.
Hospodárske zvieratá a psy sa podľa údajov Wikelskiho tímu začali správať inak ako zvyčajne približne 20 hodín pred zemetrasením. Boli o 50 percent aktívnejšie v porovnaní s predchádzajúcimi dňami. Sériou výpočtov pomocou zozbieraných dát dokázali vedci správne predpovedať zemetrasenie s magnitúdou nad 4,0. Rovnakou metódou predpovedali sedem z ôsmich silných zemetrasení.
Zvieratá vedia podľa Wikelskiho rozpoznať blížiace sa zemetrasenie až 20 kilometrov od epicentra. Vedec si myslí, že ich schopnosť vycítiť nebezpečenstvo môže súvisieť aj s ich schopnosťou vzájomnej komunikácie.
Ako to dokážu?
Podľa amerického geológa Josepha L. Kirschvinka dokážu mnohé zvieratá vycítiť takzvanú P vlnu (primárnu). Sú to prvé otrasy, ktoré sa šíria rýchlosťou niekoľko kilometrov za sekundu, čiže ešte predtým, ako udrú silnejšie S vlny (sekundárne).
P vlny môžu prechádzať kvapalinami, pevnými látkami a plynmi, zatiaľ čo sekundárne vlny prechádzajú iba pevnými látkami. Veľmi malé percento ľudí môže cítiť slabšie vlny, ktoré pravdepodobne podnecujú k aktivite aj zvieratá.
Varovanie pred povodňami
Okrem zemetrasení sú ďalšou hrozivou prírodnou katastrofou aj cunami. Niekoľko minút a hodín predtým, ako sa v Indonézii cez pobrežie valili vlny vysoké až 9 metrov, sa niektoré zvieratá snažili z týchto oblastí utiecť.
Podľa výpovedí očitých svedkov sa slony začali presúvať na vyššie miesta, plameniaky opúšťali nízko položené hniezdiská a psy odmietali ísť von. V pobrežnej dedine Bang Koey v Thajsku miestni obyvatelia hlásili, že stádo byvolov pri pláži zrazu nastražilo uši, zadívalo sa na more a niekoľko minút pred cunami sa vydalo na vrchol neďalekého kopca.
