Ešte v roku 2019 čelili Sabinovu, o štyri roky neskôr budú čeliť Košiciam, či Slovanu Bratislava. Takýto príbeh píše klub HC 19 Humenné, ktorý si vybojoval postup do najvyššej Tipos extraligy. Humenčania vo finálovej sérii triumfovali nad Žilinou a po JOJ Slovenskom pohári tento klub zdolali aj vo finále TIPOS Slovenskej hokejovej ligy. Keďže jej víťaz si priamo vybojuje postup medzi slovenskú elitu, Humenčania sú dvanástym extraligistom pre sezónu 2023/24. Ako chcú zvládnuť vyššiu súťaž a či je klub pripravený materiálne, hráčky, či finančne na Tipos extraligu, to sú už otázky na toho najkompetentnejšieho, prezident klubu Petra Ždiňáka.
Pá Ždiňák, vaša rozprávková cesta sa končí v extralige. Čo hovoríte na tento úspech?
V prvom rade sme všetci v klube z toho šťastní. Uvedomujeme si, že sme prví a každý iný, kto to v tomto meste dosiahne, bude už len druhý. V podstate, to čo sme dokázali za štyri roky je niečo fantastické. Z druhej ligy sme sa dostali do extraligy! Určite to patrí všetkým ľudom v klube, nie iba mne. Patrí to aj ďalším funkcionárom, manažérovi klubu, trénerom, hráčom, ale aj ďalším ľuďom, ktorí v klube pracujú. Vďaka patrí mestu a aj všetkým sponzorom. Aj ten, ktorý dal, čo i len päťsto eur, aj on sa pričinil o historický úspech humenského hokeja.
Pred štyrmi rokmi ste čelili Sabinovu, teraz do Humenného príde Slovan Bratislava…
To je na to všetkom neuveriteľné. Robíme to síce na kolene, no robíme to dobre. Vedeli sme, že v druhej lige budeme maximálne rok. Tri roky sme niečo budovali a na štvrtý to vyvrcholilo postupom do extraligy.
Keby vám niekto v auguste povedal, že vyhráte Slovenský pohár a v apríli sa stane extraligistom, verili by ste mu?
Neveril by som mu! Veril by som mu akurát to, že ten káder, ktorý sme vyskladali, je kvalitný. Vybrali sme mladých neskúsených hráčov, z ktorých viacerí ešte minulý rok hrávali juniorku. Mali sme kvalitných trénerov, ktorí si to dobre poskladali. Vedel som, že môžeme hrať v tabuľke hore, no hore som myslel tak do štvrtého či piateho miesta. Určite by som neveril, že budeme hrať siedmy finálový duel v Žiline. A vidíte, my sme ho vyhrali a sme v extralige! Keď sme sa už dostali do finále, už nič hráčom netrebalo hovoriť. Oni sami chceli niečo dosiahnuť. Chceli poraziť aj súperovu aroganciu. Všade nás urážali, nadávali nám do východniarskej čvargy. Chalanov oblievali na striedačke ľudia s pivom, oblievali aj trénerov a na nás dávali protesty na disciplinárku… Osobne som bol veľmi sklamaný po prehre v šiestom zápase. Vnímal som to veľmi zvláštne. Podľa mňa sme to mali vyhrať už doma. Nechcem nič hovoriť na rozhodcov, ale prehrali sme kvôli ním. Na druhej strane, mali sme si to uhrať sami. Viedli sme 1:0 a následne sme nevyužili presilovku o dvoch hráčov. Čo sa ale dialo potom? Ich vyrovnávajúci gól bol po vymyslenej presilovke, čo mi povedal každý, kto bol na štadióne. Ďalší faul na Trandina po odohraní puku odpískaný nebol. Pohl ho trafil do hlavy, za čo je trest päť plus dokonca zápasu. A nakoniec Pohl rozhodol v predĺžení… Chceli sme to ukončiť doma a tešiť sa s našimi divákmi, aj výhra v siedmom zápase na žilinskom štadióne ale má svoje čaro.
Vy ste si posledný duel užil na tribúne, alebo nie?
Po tých udalostiach, ktoré sa udiali v šiestom a po šiestom zápase som sa rozhodol do Žiliny necestovať. Bol som teda doma.
Hneď po postupe vychádzajú reči o tom, že chcete predať licenciu a do extraligy ísť nechcete. Čo je na tom pravdy?
Nič! Sú to nezmysly, ktoré neviem kto šíri. Čaká nás ale veľa roboty. Musíme niečo investovať do infraštruktúry a takisto zohnať ďalšie peniaze na fungovanie klubu o súťaž vyššie. Nemyslím si ale, že do toho nepôjdeme. Ako by som sa pozrel do očí chlapcom, ktorí si extraligu vybojovali? Ako by som sa pozrel do očí ľuďom v meste, sponzorom, ktorí nás podporovali? Jednoducho, musíme ísť do toho. Chlapcom som v kabíne povedal, že keď si extraligu vybojujú, tak ju budú hrať. Je mojou povinnosťou zabezpečiť, aby to tak aj bolo. S nikým sa nebavíme o prevode licencie na niekoho iného. Extraligu sme pre Humenné vybojovali a chceme ju hrať. Určite to ale bude náročnejšie. Čakajú ma stretnutia s primátorom mesta, ako aj s ďalšími sponzormi, či novými partnermi. Určite to chcem nastaviť aj tak, aby sme túto príležitosť využili v celom meste. Prídu tu mužstvá, ktoré tu budú spať, budú tu jesť, príde sa na nich pozrieť tritisíc ľudí. Chcel by som to totiž robiť tak, aby bolo celú sezónu vypredané. Na hokej nebudú chodiť iba ľudia z Humenného a teda je tu obrovská šanca aj pre cestovný ruch v meste. Je to obrovská príležitosť pre všetkých nás. Možno je tu šanca vybaviť aj peniaze z iných zdrojov, možno aj na rekonštrukciu štadióna. Je to obrovská príležitosť a takto by to malo pochopiť aj mesto.
V prvom rade musíte spĺňať podmienky infraštruktúry. Už viete, čo musíte do septembra stihnúť urobiť?
Určite náš štadión musí obsahovať videorozhodcu, takže miesto a kamery musíme do septembra stihnúť. Ďalšou povinnosťou sú turnikety. Určite viem, že povinnosťou nie je kocka, no my už máme aj projekt na ňu. Minulý týždeň sme ešte pooslovavali a teraz sa už sústredíme na to, aby sme splnili všetky náležitosti, ktoré si splniť musíme. Začneme debaty o infraštruktúre, o štadióne a samozrejme o hráčoch, či realizačnom tíme. Čakajú nás rozhovory aj so sponzormi, či novými partnermi.
Ako je to s kádrom. Koľko percent z neho ostane aj v extralige?
Ja verím, že podstatná väčšina. Verím v to, že drvivá väčšina týchto chlapcov by sa vedela uplatniť aj v najvyššej súťaži. V Michalovciach hral Safaralejev dva zápasy a určite sa nestratil. Nestratil sa ani Vrábeľ v Mikuláši, kde v dvoch zápasoch mal bilanciu gól a asistencia. Jano Ťavoda hral v extralige trinásť rokov. Podstatná časť hráčov na to podľa mňa má. Čakajú nás ale debaty s nimi, keďže sme ešte s nikým o ďalšej sezóne nehovorili. Myslím si aj, že náš tím by mohol byť odrazovým mostíkom do extraligy pre viacerých mladých hráčov z okolia. Presne takto by sme to mohli nastaviť. Určite to nemôžeme robiť formou, že budeme hráčom dávať po desať tisíc eur. Na to nemáme. Chceme to robiť skromnejšie a hlavne srdcom. Presne to bolo vidieť aj v našej sérii so Žilinou. Tam mali niektorí hráči aj výplatu päťtisíc eur. Tak som to počul. U nás mali hráči diametrálne odlišné platy, ale hrali srdcom. Nie je to teda iba o výške platu, ale najmä o dobrej partii, srdci a chcení.
Riešili ste už trénerskú otázku?
Ešte som sa nebavil o ďalšej sezóne s nikým, ani s trénermi Parfionovom a Boržíkom. O opciách sme sa nebavili ani s hráčmi. Dohodli sme sa, že to bude až po sezóne.
Na druhej strane, tréneri by si asi zaslúžili viesť tím aj v extralige?
Určite áno a týmto smerom to budeme aj smerovať! Určite majú tréneri čo tímu ešte dať. Za dva roky posunuli mužstvo inde, kde bolo predtým.
Na ktorého súpera sa tešíte v extralige najviac?
Ja určite na derby s Michalovcami! Takisto na Košice, Poprad, Spišskú Novú Ves, proste na všetky kluby z východu Slovenska a zo západu Slovan. Pre nás rozhodne bude česť hrať proti Slovanu, Zvolenu, či Nitre. Pred štyrmi rokmi sme hrali so Sabinovom, teraz budeme hrať proti Slovanu Bratislava. Úspech mať dva tímy v extralige je aj pre náš región Zemplína. Čo viem, Michalovce si za tým išli veľmi tvrdo a už aj v extralige sa posunuli ďalej. Majú za sebou silného partnera firmu Ingema, takisto sa výraznou mierou podieľa na chode klubu aj mesto, ktoré je fakt mestom športu. Ja osobne si nemyslím, že sa dostaneme na ich úroveň. Chceme to robiť skromne a hlavne so srdcom.
