Iba tretíkrát sa v sezóne 2022/23 stalo, že hádzanárky MŠK Iuventa Michalovce nezískali v nadnárodnej MOL lige medailu. V doterajších 21.ročníkoch sa desaťkrát tešili z titulu, päťkrát skončili na druhom mieste a dvakrát im zavesili na krk bronzové medaily (raz boli výsledky anulové).
Tak ako sezóny 2003/2004 a 2009/10 majú svoje príčiny, že Michalovčanky neskončili na medailovej pozície, má svoje príčiny neúspechu v MOL lige aj táto sezóna. U obhajcu prvenstva totiž došlo v lete k obrovskej prestavbe kádra. Odišlo až deväť hráčok, ktoré získali v minulej sezóne triple. Menil sa realizačný tím a takisto aj funkcie vo vedení klubu. Aj napriek tomu ale Iuventa siahala na medailu a o túto šancu prišla až v poslednom kole nešťastnou prehrou v Moste (25:27). Na druhej strane, klub sa teší z historického semifinále v EHF Európskom pohári. O úspechu, či neúspechu sezóny ale rozhodne až národné play-off. Doň Michalovčanky vstúpia po dlhej dobe ako nie najväčší favorit, keďže tak víťaz MOL ligy Dunajská Streda, ako aj strieborná Šaľa idú do play-off z výhodnejšej pozície. O účinkovaní v MOL lige, príčinách „až“ štvrtého miesta, či cieľoch v národnom play-off sme sa porozprávali s trénerom tímu Petrom Kostkom.
Pán tréner, ako hodnotíte vaše vystúpenie v dlhodobej MOL lige?
„Správne spomínate, že je to dlhodobá súťaž a v priebehu tejto odpovede vám vysvetlím prečo. O našom osude sa rozhodlo hneď v úvode. V prvých dvoch kolách sme prehrali. Aj keď sme sa v priebehu sezóny zlepšili a v MOL lige sme mali výrazne lepšiu druhú polovicu, absolútne zaslúžene sme zaplatili za spackaný úvod. Prehrali sme veľa zápasov, na čo neboli ľudia v tomto meste zvyknutí. Prehry ale mali svoju logiku. Káder sme skladali za pochodu. Niektoré príchody nám nevyšli a na novo sme to stavali v októbri, cez už rozohranú súťaž. Niektoré prehry som ale niesol ťažšie. Taká bola napríklad v poslednom kole v Moste, kde sme prehrať nemuseli a nemali. Doplatili sme ale na pätnásť zahodených vyložených šancí. Súperovi sme darovali bronzovú medailu. Je to ale pravdepodobne spravodlivé, pretože sme zaplatili za to, že sme mali zlý úvod sezóny.“
Je hlavnou príčinou až štvrtého miesta letná prestavba kádra?
„Je to najväčšia príčina toho, že nemáme medailu. Prestavba kádra bola obrovská. Nemusela by byť, lenže tie hráčky, ktoré mali byť náhradou za tie, čo odišli, nenaplnili naše predsavzatia. Aj preto sme sa s dvoma už v októbri rozlúčili, tretia zase bola dlhodobo zranená. Zo štyroch posíl som tak mal jednu… Urobili sme ešte niektoré prestupy, no ani tie nám celkom nevyšli. Prišla pivotka Kolovská, no môžem spočítať na prstoch jednej ruky, koľko týždňov s nami bola. Vrcholom všetkého bol zápas v Olomouci, ktorý sme prehrali o gól. Tam sa to všetko lámalo. Odvtedy sa to zlepšilo. Prehrali sme síce dvakrát s Mostom a v Dunajskej Strede, tieto prehry by ale až tak neboleli. Mrzí ma hlavne porážka v Olomouci a doma s Kynžvartom. Keby sme tieto dva zápasy neprehrali, tak máme medailu. Určite to nebolo o poslednom zápase v Moste, kde sa dostávam k odpovedi na vašu prvú otázku. MOL liga je dlhodobá súťaž a všetko sa v nej prejaví najviac. Aj napriek tomu sme mali všetko vo svojich rukách a keby sme bodovali, máme medailu. Osobne ma to mrzí, pretože som chcel byť na medailovej pozícii. Žiaľ, súperovi sme to darovali.“
V minulosti klub žal úspechy na domácej scéne, teraz to bolo skôr na medzinárodnej. S tímom ste sa dostali až do semifinále EHF Európskeho pohára. Je to malou útechou na neúspech v MOL lige?
„Určite! Je to skúsenosť pre klub do budúcnosti. Keď chceme ísť európskou cestou a byť úspešní aj doma, nemôžeme hrať s takto personálne podvýživeným kádrom. To nie sú moje výhovorky, to sú fakty. Niekedy som nemal ani dvanásť dievčat na tréningu. Totálne sme vyšťavili starší dorast, odkiaľ už ani niet koho zobrať. Hovorím, toto je dlhodobá súťaž a to sa musí niekde prejaviť. Práve v ne sa prejaví najviac úzky káder. Prídu choroby, prídu zranenia. My sme prakticky celú sezónu hrali s jedným pivotom, jeden a pol strednou spojkou a toto sa musí prejaviť.“
Iuventa sa dostáva do inej situácie ako po minulé roky aj v play-off. Doň vstupujete z až tretej pozície, čo tu naposledy bolo pred trinástimi rokmi. Môže byť vašou výhodou znížený tlak na tím a s akými cieľmi idete do play-off?
„Vôbec nie sme favoritom! O to viac môžeme prekvapiť. V semifinále hráme so Šaľou, ktorá sa doma cíti. Oni vedia, že sa v budúcej sezóne posilníme a vedia, že do budúcnosti budujeme taký tím, aby sa táto sezóna neopakovala. Aj preto vidia jedinečnú šancu nás teraz poraziť. Určite bude z každej strany obrovský tlak, aby Duslo uspelo. Tu sa ukáže, aký charakter má náš tím. Ja dievčatám rozhodne verím a verím v to, že máme šancu cez Šaľu prejsť do finále a takisto uspieť aj tam. Sériu začíname tam a ja sa už tam vracať nechcem. Sériu teda chceme urvať v dvoch dueloch. Nebude to jednoduché, ale urobíme všetko preto, aby sme to zvládli. Vieme o silných stránkach súpera, no o tých vedia aj oni. Myslím si, že sa družstvá už tak poznajú, že sa nemajú ani čím prekvapiť. Rozhodnú detaily, v ktorých som presvedčený, že môžeme byť úspešnejší. Kľúčové je ubrániť ich protiútok.“
So Šaľou ste v tejto sezóne hrali trikrát, posledné dva zápasy ste vyhrali. Môže byť vašou výhodou, že ste tam v decembri vyhrali v semifinále Slovenského pohára?
„Zo psychologického hľadiska určite áno. Posledné dva zápasy sme nad nimi vyhrali, čo by malo byť našou výhodou. Človek si to niekde vzadu v hlave nesie. My sa fakt nemáme s čím prekvapiť. Dôležité je, aby naša hráčka na každom poste bola lepšia, ako je tá zo Šale. A na to určite máme, aby to tak bolo. Máme skúsenejšie dievčatá a ja verím, že aj lepšie. Musíme ale byť efektívni, aby sa nám nestalo to, čo sa nám stalo v Dunajskej Strede a Moste.
Šaľa skončila v MOL lige na druhom mieste. Bolo to pre vás prekvapením? „Sledujem vyjadrenia ich trénera Petra Pčolu a tie smerujú k tomu, aby pozíciu favorita hodil na našu stranu. My sme ale skončili v lige až na štvrtom mieste, ony boli druhé. Ich najväčšou devízou je dobrá partia. Družstvo je spolu tri roky a tréner tímu to stavil práve na partiu. Vie, že tam nemá také podmienky, ako máme my, koncepčná práca ale prináša úspech. Za mňa to prekvapenie rozhodne nie je. V ich hre je vidno systém. Možno nemajú káder až taký široký, no dievčatá sú spolu a bojujú jedna za druhú, čo je ich najväčšia devíza. Ja ale verím, že sa kvalita prejaví a súpera zdoláme.“
Komentár: Daň za letnú prestavbu
Michalovské hádzanárky sú tretíkrát v MOL lige bez medaily. Keď nerátame sezónu 2019/20, ktorú prerušil koronavírus, tak mimo troch ročníkov brali zakaždým medailu. V sezóne 2003/04 doplatili na úzky káder a viaceré zmeny v ňom, v sezóne 2009/10 zase na početné zranenia. O trinásť rokov neskôr zase na to, že v lete opustilo káder až deväť hráčok. Prišli síce náhrady zo zahraničia, no tie sú niekedy aj mačkou vo vreci, čo boli aj tentoraz. Dve legionárky odišli, tretia sa zranila a zrazu ostala trénerovi Petrovi Kostkovi iba mladučká pivotka Krivokapič, ktorá sa rozohrala k výborným výkonom taktiež až v priebehu sezóny. Tímu jednoznačne chýbali ťahúňky z vlaňajšej sezóny, ktoré sa rozpŕchli do zahraničia. Keby ostali aspoň dve, tri z nich, určite Iuventa berie medailu aj tentoraz. V Michalovciach doplatili na viaceré zmeny a to nielen v kádri… Aj napriek všetkému to zverenky trénera Petra Kostku rozohrali tak, že v hre o medailu boli až do posledného kola. Hráčky Baníka Most si to ale v domácom prostredí skúsene postrážili a nedovolili brať medailu aj tretiemu slovenskému tímu. Možno ale táto sezóna bude aj na niečo dobrá. Dunajská Streda so Šaľou totiž ukázali, že tu nie sú iba Michalovce a slovenská ženská klubová hádzaná nestojí iba na Iuvente. Môže to byť dôležitý fakt po budúcej sezóne, kedy konči v nadnárodnej súťaži Češiek a Sloveniek, ktorá sa hrá od roku 2002, zmluva. Slovenskej strane táto sezóna dala do rúk dôležitý argument presvedčenia tej českej, že súťaž je prospešná pre obe strany. Na ťahu ale musí byť doteraz v tomto smere nevýrazný slovenský zväz hádzanej.
O sezóne ako neúspešnej ale hovoriť nemôžeme. Tak ako sme sa presvedčili pri michalovských hokejistoch, chytať zajace predčasne sa neoplatí. Tie sa chytajú až na konci sezóny a až národné play-off odpovie na otázku, či bola sezóna michalovských hádzanárok úspešná. Dnes sú váhy v rovnováhe. Na jednej strane je neúspech v MOL lige, ktorý ale vyvažuje úspech v pohárovej Európe a aj obhajoba Slovenského pohára. Keď sa Iuvente podarí získať aj štrnásty slovenský titul, nemôžeme hovoriť o neúspechu. Bude to ale rozhodne ťažšie, ako po minulé roky. Výhodu domáceho prostredia totiž Michalovčanky budú mať iba v prípade, že sa stretnú so Stupavou, čo povedzme si pravdu, vo finále reálne nie je. Zemplínčanky tak zrejme začnú semifinále a aj prípadné finále u súpera. Tak Šaľa, ako aj Dunajská Streda v prípadom finále môžu cítiť jedinečnú šancu a môžu si povedať, teraz alebo nikdy. Budúce sezóny zrejme už také nebudú a keď Michalovčanky neporazia teraz, tak už možno fakt nikdy. Aj napriek tomu, že Michalovčanky vstúpia do play-off z nevýhodnejšej pozície si myslíme, že majú na to, aby sa vo vitríne klubu umiestnil aj štrnásty majstrovský pohár. Musia ale ukázať na palubovke, že sú lepšie a že nadobudnuté skúsenosti z pohárovej Európy vedia využiť vo svoj prospech. V prípade, že budú úspešné, na daň za letnú prestavbu kádra sa časom zabudne a titul získaný v takejto rozohratej sezóne bude rozhodne chutiť viac, ako chutili v predošlých sezónach. V niektorých totiž na domácej scéne nemali konkurenciu. Bolo to spôsobené ponúknutými podmienkami, s ktorými sa iné kluby na Slovensku nemohli rovnať. Teraz ale na zdatného súpera vyrástla Dunajská Streda a rastie aj Šaľa. To, či ale dorástli na úroveň Zemplínčaniek sa ukáže až v play-off..
