Po veselom fašiangovom období nastáva čas útlmu, čiže pôstu. Ten začína na Popolcovú stredu, ktorá pripadne tento rok na 22. február 2023. Na dedinách mládenci obradne ”pochovávali” basu, symbol dedinských tancovačiek.
Končili sa fašiangy. Dedinská pospolitosť sa zúčastnila symbolického, humorného pohrebu. V ten deň bolo viac dovolené ženám. Tento deň volali aj Škaredá streda, lebo všetky ženy mali sviatok. Bol to čas, kedy pojedli mäso z koncoročných a januárových zabíjačiek a ešte neprišiel čas mláďat kôz, či barančekov. Preto jedli väčšinou kaše, lúšteniny, kyslú kapustu, múčne jedlá, pili bylinkové čaje a maximálne mali ryby, čiže jedlá pôstne. Organizmus sa prečistil a dosť si oddýchol pred blížiacou sa jarou, kedy sa príroda prebúdza do svojho nového, vitálneho cyklu.
Kresťanská liturgia potvrdzovala životný štýl pôstu v tomto predjarnom období. V pôste zvýrazňovala a hľadala múdre sebaobmedzenie v záujme sebazachovania v psychickom i fyzickom zmysle. Odľahčuje sa nielen duši, ale aj telu a najviac srdcu, ktoré si nemôže ani na chvíľu oddýchnuť a musí pracovať permanentne.
V rímskokatolíckom liturgickom kalendári je Popolcová streda prvým dňom pôstneho obdobia. Jej termín pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou. Do týchto 40 dní sa nepočítajú nedele, preto v praxi pripadá Popolcová streda na 47. deň pred Veľkonočnou nedeľou. Pre nepravidelný dátum Veľkej noci sa jej termín každý rok mení.
Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení krížikom, popolom na čelo.
Poznačenie popolom je sprevádzané slovami: ”Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš.“ alebo ”Obráť sa a ver evanjeliu.“ Je to symbol pokánia.
Popolcovou stredou začíname pôstne obdobie a v ten deň je prísny pôst, takmer hladovka. Je to pozvanie liturgie do nového liturgického roku. Nasledujúce dni nás privedú k Veľkej noci, pamiatke na umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Pána. Pripomína pominuteľnosť pozemského života – všetko sa raz pominie a my zomrieme. Sme pútnikmi na tomto svete, ktorí nesmú zabudnúť na svoj pravý a konečný cieľ.
Pôst končil na Bielu, veľkonočnú sobotu po vzkriesení Krista. Večer na Bielu sobotu je tzv. Vzkriesenie a po ňom a západe Slnka sa už môže konzumovať aj mäso, najčastejšie je to údená veľkonočná šunka.
