Dnešok, čiže tretí májový deň, patrí od roku 1994 v kalendári Svetovému dňu slobody tlače (World Press Freedom Day).
V dňoch od 29. apríla do 3. mája 1991 sa v meste Windhoek v Namíbii stretli africkí novinári na konferencii Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), aby podporili nezávislé a pluralitné africké médiá. Konferenciu podporilo 12 medzinárodných agentúr a zúčastnilo sa na nej 63 účastníkov z 38 krajín.
Konferencia sa skončila prijatím Windhoekovej deklarácie, ktorá hovorila o ochrane a slobode médií, ich pluralite a nezávislosti, ako aj o aktívnej ochrane novinárov a rozširovaní možnosti slobodu prejavu.
Generálna konferencia UNESCO v roku 1991 odobrila schválenie deklarácie z Windhoeku a následne sa obrátila na Valné zhromaždenie OSN, aby 3. máj vyhlásilo za Svetový deň slobody tlače. Valné zhromaždenie OSN tak učinilo 20. decembra 1993.
Od roku 1994 sa pod hlavičkou UNESCO konajú vždy v inom meste, štáte a kontinente konferencie súvisiace so slobodou tlače, resp. so Svetovým dňom slobody tlače. Každá konferencia je vždy sprevádzaná ústrednou témou týkajúcou sa aktuálnych problémov v oblasti žurnalistiky.
Vzhľadom na to, že tento rok uplynú tri desaťročia od vyhlásenia 3. mája za Svetový deň slobody tlače, miestom viacerých podujatí – takmer štyridsiatich, vrátane ústrednej konferencie – sa stalo sídlo OSN v New Yorku.
Tohtoročná téma dňa znie: „Formovanie budúcnosti práv: Sloboda prejavu ako hybná sila všetkých ostatných ľudských práv.“ OSN v tejto súvislosti pripomenula, že hoci sa od vyhlásenia Svetového dňa slobody tlače zaznamenal počas troch desaťročí na celom svete výrazný pokrok smerom k dosiahnutiu slobody tlače a slobody prejavu, sloboda médií, bezpečnosť novinárov a sloboda prejavu sú čoraz častejšie vystavené útokom.
„Po 30 rokoch zostáva historické spojenie medzi slobodou vyhľadávať, rozširovať a prijímať informácie a verejným dobrom rovnako dôležité ako v čase prijatia (Windhoekovej) deklarácie,“ zdôraznila OSN.
Od roku 1997 sa pri príležitosti Medzinárodného dňa slobody tlače odovzdáva z iniciatívy výkonnej rady UNESCO Svetová cena za slobodu tlače. Je pomenovaná po kolumbijskom novinárovi Guillermovi Canovi, ktorého 17. decembra 1986 zavraždili nájomní vrahovia v Bogote pred sídlom redakcie rešpektovaného denníka El Espectador, v ktorom pracoval. Stal sa obeťou drogovej mafie, pretože kritizoval obchodovanie s narkotikami a poukazoval na ich škodlivý vplyv na kolumbijskú spoločnosť. Laureátom ceny môže byť osoba alebo inštitúcia, ktorá významne prispela k obrane alebo podpore slobody tlače kdekoľvek na svete.
V rámci Svetového dňa slobody tlače sa vzdáva aj hold novinárom, ktorí prišli o život. Podľa údajov UNESCO po niekoľkých rokoch plynulého poklesu stúpol počet zabitých novinárov vo svete z 55 v roku 2021 na 86 v roku 2022. Viac než polovica vrážd sa stala v Latinskej Amerike a v Karibiku, pričom najviac novinárov bolo zabitých v Mexiku, na Ukrajine a Haiti.
