Michalovská Dukla je príkladom toho aký je šport nevyspytateľný. Pred necelým mesiacom to s účinkovaním v extralige vyzeralo všelijako, len nie dobre. Šomrajúci diváci znechutení nielen z výsledkov mužstva ale predovšetkým z hry boli v prevažnej väčšine. Snáď iba zopár skalných ešte verilo, že toto mužstvo môže niečo dosiahnúť.
Priznávam. Aj ja som neveril. Nevidel som v tomto mužstve ani osobnosti, ani vôľu zabojovať, ba ani akúkoľvek schopnosť víťaziť. Niekedy som si prial aby už táto sezóna skončila, nech je to trápenie za nami.
Posledné kolá základnej časti boli ešte horšie ako sa dalo čakať. Ani zápasy s Trenčínom doma neboli ničím výnimočným. Potom prišiel prvý zápas v Trenčíne a zdalo sa, že je ozaj koniec. Odvtedy však niekto Dukle zaprial šťastné dni…
Áno, začalo sa na Duklu usmievať šťastie. Doslova vybojovaný rozhodujúci zápas s Trenčínom naznačil o čosi viac. Nevedel som to pomenovať. Dnes už to viem.
K šťastiu sa priklonila veľmi úspešná taktika mladého ambiciózneho trénera. Netuším, či je v tom viac psychológie alebo iba striktné vyžadovanie plnenia pokynov, ale funguje to. Zrazu hráči dokazujú nemožné. Vo chvíľach, keď to vyzerá, že ešte chvíľočka a budeme musieť „hodiť uterák do ringu“, pretože sa zdá, že hráči nevládzu ani chodiť, nieto ešte korčuľovať, príde čarovný prútik a zasadzujeme knokaut súperovi. Ako blesk z jasného neba. Na radosť nielen našej lavičky ale predovšetkým na radosť všetkých michalovských fanúšikov. A samozrejme u majstra „odsúdeného iba na víťazstvá“ to vyvoláva paniku. Tú cítiť zo Slovanistickej lavičky, z hľadiska na štadióne O. Nepelu, z komentárov na FB stránke Slovanu ale dokonca aj z komentovania „nestranných moderátorov“ televíznych prenosov.
Dukla – mužstvo zdecimované zraneniami vyťahuje zázračné tromfy v tej správnej chvíli. A to diváci vedia oceniť. Dnes sme v prvej tretine neboli v stave hrať otvorenú partiu so Slovanom. Vyzeralo to ako hra mačky s myšou. Napriek tomu sa z tribún neozval ani jeden nespokojný hlas ani maličký piskot. A mužstvo zrazu vytiahlo obrovskú silu a dokázalo zápas otočiť.
Mýlil som sa. Priznávam. Toto mužstvo nech sa udeje čokoľvek, už ukázalo, že má charakter a má čo divákom ponúknuť. Aj keby už nevyhralo ani jeden zápas, aj tak si svoj omyl priznávam.
Ďakujem, že ste ma vyviedli z omylu…
