Existuje množstvo všeobecne rozšírených informácií o spánku. Od Babských povedačiek a rád o tom, ako lepšie zaspať, až po fungovanie spánku. Nie vždy sa vypláca veriť tomu, čo sa hovorí. Prinášame vám odhalenia 7 najčastejších mýtov, ktoré sú mylné.
1. Cez víkend sa môžem vyspať do zásoby
Bolo by pekné urobiť si takú malú zásobu spánku, z ktorej by sme potom mohli čerpať počas hektického pracovného týždňa, ale tak jednoduché to nie je. Na Univerzite v Chicagu tento rok vedci skúmali striedanie spánkového rytmu a prišli na to, že telo sa oklamať nedá. Naopak striedanie krátke (cez týždeň) a dlhé (cez víkend) doby spánku organizmus preťažuje, takže potom nie je schopný stopercentne fungovať.
2. V noci sa budím, trpím teda nespavosťou
Väčšina z nás sa prebúdza aj niekoľkokrát za noc, iba si to nepamätáme a myslíme si, že spíme v jednom kuse. Ak krátko po prebudení znovu zaspíme, nie je to žiadny problém. Spánok sa delí na fázu non-REM, v priebehu ktorej telo odpočíva (klesá krvný tlak a svalové napätie, dochádza k vylučovaniu hormónov…) a fázu REM, pri ktorej je telo pripravené na prebudenie, ale mozog intenzívne odpočíva. Vtedy sa nám sníva, mozog ukladá zážitky, je vo fáze útlmu a otvára sa povedomie. Človek si obyčajne ráno nepamätá, že sa v priebehu noci opakovane na okamih prebudil a zase hneď zaspal.
3. Musím spať osem hodín denne
Lekári hovoria, že ideálne je spať sedem až osem a pol hodiny denne. Lenže každý sme iný a odlišné nároky máme aj na dobu spánku. „Niekomu stačí štyri hodiny, ale sú ľudia, ktorí potrebujú spať aj desať hodín denne. Kvalita spánku a odpočinku počas neho záleží na tom, či sa uskutočnia kompletné spánkové cykly vrátane tých najhlbších fáz. Je jedno, či k tomu dôjde za štyri alebo za desať hodín.
4. Musím spať osem hodín denne
Ak si dáte pred spaním pol fľaše rumu, je pravdepodobné, že zaspíte, ako keď vás do vody hodia, ale ráno budete unavení a nevyspatí. Alkohol je totiž tlmiaca látka, ktorá psychicky uvoľňuje a pomáha lepšie „zaspať“, ale v čase jeho vstrebávania a rozkladania sa spánok stane plytkým. Takže sa môžete prebudiť o niečo skôr, než je pre vás zdravé, a tiež kvalita spánku bude biedna.
5. Tabletka vždy pomôže
Ak sa cítite dlhodobo nevyspatí a odráža sa to na vašich denných aktivitách, mali by ste premýšľať, kde je zakopaný pes. „Optimálne je zvládnuť nespavosť bez liekov. Zamyslite sa nad tým, či chodíte spať pravidelne, či pravidelne vstávate, či športujete. Ak sa vám nedarí chodiť spať denne v určitú hodinu, potom odporúčame aspoň pravidelné vstávanie. Tým sa skracuje doba spánku, ale dochádza tak k synchronizácii biologických dejov, ktoré súvisia nielen so spánkom, ale i s ďalšími pochodmi v organizme. V tomto prípade je tiež potrebné zistiť, čo za nespavosťou stojí. Pokiaľ ide o akútnu nespavosť (napríklad dôsledok zlej udalosti, problémov), potom sú na mieste hypnotiká na štyri až šesť týždňov. Dlhodobú nespavosť, ktorá nie je reakciou na udalosti a trvá mesiace až roky, sa odporúča riešiť liekmi obsahujúcimi melatonín. „
6. Počas spánku telo nič nerobí
V noci je veľa telesných procesov nastavených na minimum – klesá telesná teplota, dychová frekvencia aj krvný tlak, ale telo túto dobu využíva na opravu a obnovu buniek a vytvára nové neurónové spojenia v mozgu. Kvalitný spánok zlepšuje koncentráciu, posilňuje imunitný systém a pôsobí ako prevencia pred kardiovaskulárnym ochorením. Navyše v tme organizmus produkuje hormón melatonín, ktorý okrem iného spomaľuje starnutie.
7. Čím budem unavenejší, tým lepšie sa vyspím
Extrémna únava môže naopak spôsobiť problémy so spaním. Po náročnom dni, kedy sa sotva doplazíte do postele, ale myšlienky sa vám preháňajú hlavou a cítite sa úplne vyčerpaní, naopak spánok zvyčajne nie a nie prísť. A keď už sa vám konečne (často za výdatnej pomoci liekov) podarí zaspať, spánok je plytký a nezdravý. Navyše sa po ňom môžete paradoxne cítiť veľmi vyčerpaní.
Foto: Depositphotos/gpointstudio
