Na konci kalendárneho roka 2022 do rodiny futbalových sedemdesiatnikov pribudol čerstvý člen – Viktor Pčola. Krásne životné jubileum je výbornou príležitosťou si s Viktorom sadnúť a v retrospektíve prebehnúť jeho bohatý život spojený s milovaným futbalom.
Spomínať veru bolo na čo. Viktor prejavil rozprávačský talent, ktorý po svojom bohatom futbalovom putovaní použil aj pri práci dopisovateľa do športových periodík. Skromný humenský lokálpatriot patril v druhej polovici sedemdesiatych rokov k vychýreným strelcom humenskej futbalovej jedenástky. Dnes je žijúcou kronikou futbalového života v Humennom, ale aj inšpiráciou pre budúce humenské futbalové generácie.
Žiačik na ihrisku
Postupne sa pristavme pri štyroch najvýraznejších futbalových medzníkov Viktorovho a humenského futbalu. Rozbaľme cestu spomienok a začnime jeho začiatkami a neskôr postupom do I. SNL: „Na zápasy „áčka“ som chodil už ako žiačik. Po dorasteneckých predzápasoch sme všetci dorastenci spoločne fandili A-mužstvu. Tieto spomienky sú od čias, keď som zbieral lopty na ihrisku Lokomotívy a na hráčov, ktorých som osobne videl, poznal, a s ktorými som sa neskôr stretol v A-mužstve LCHZZ či Chemlonu Humenné.“ Prelomovým možno označiť ročník 1968/69. Začala éra Melkových odchovancov. Medzi prvými lastovičkami boli Jožko Jurišš a Fero Babej. O rok k nim pribudli Olejárnik, Tiš, Kováč, Dolobáč, vtedy sa mužstvo posilnilo aj hráčmi z vonku. Prišli Paľo Jacko a Ľubo Choluj z Prešova, Murinčák zo Sabinova, Židek zo Žiliny, Borč z Rokytova, Žipaj z Hlinného. V ročníku 1970/71 po nie najlepších výsledkoch výbor FO odvolal trénera Jirasa a vedením mužstva poveril Jána Piriča. Ten, päť kôl pred koncom súťaže, sa odhodlal k riskantnému kroku. Povolal Majernika, Mattu a Pčolu z dorastu do A mužstva. „Všetci traja sme odohrali posledných 5 zápasov v základnej zostave a miesto sme si udržali až do odchodu na vojenčinu. Vyhrali sme štyri zápasy a z dna tabuľky sme sa posunuli na konečné 6. miesto, ktoré od 12-tej Podbrezovej delili iba 2 body,“ spomína Viktor Pčola.
Skúsenosť na vojenčine
Pristavme sa pri Viktorovej třineckej futbalovej anabáze v ročníku 1974/75, kde bol na vojne.„Súťaž skončila, do civilu ostával ešte približne mesiac, motivácia trénovať takmer žiadna. Bola to chyba. Spolu s brankárom Staňom a Lojzom Lehockým zo Stropkova nás prvoligový TŽ Třinec pozval na týždňovú skúšku, odohrali sme dva prípravné zápasy a pred odchodom ponúkli práve mne, aby som sa stal ich hráčom. Kto by odolal ponuke prvoligového mužstva? Začiatky boli veľmi ťažké. Tréningy? Skôr drezúra! Telo sa ťažko vyrovnávalo so záťažou, prišlo zranenie brušných svalov, opäť som musel dobiehať zameškané. Ale nevadí, videl som, skúsil som, odohral zopár prvoligových zápasov. O necelý rok v som sa rozhodol, že sa vrátim domov, tam, kde ma učili hrať futbal,“ pokračuje k vojenčine v Čechách čerstvý sedemdesiatnik.
Návrat na rodnú hrudu
Prišlo rozhodnutie k návratu na rodnú hrudu,ktoré prinieslo do Viktorovho futbalového života viac radosti i uznania.V ročníku 1973/74 mužstvo Chemlonu dozrievalo, v odvetnej jarnej časti bojovalo so Zvolenom o postup do Slovenskej národnej ligy. „Po skončení vojenčiny v Prešove som ešte v drese Chemlonu stihol posledných 6-7 záverečných zápasov ročníka 1974/75. Ten piaty od konca v Stropkove sme vyhrali 2:1. Bol to postupový výsledok do SNL. Mali sme už nedostihnuteľný náskok 10-tich bodov. Oslavy začali hneď po návrate v Humennom,“ uviedol Pčola. S akými cieľmi vstupovali hráči Chemlonu medzi vtedy slovenskú elitu a ako prekvapili v tej druhej 1976/77? Druhá býva kritická, ale tá humenská predsa bola prelomová. Ako na ňu spomína futbalový humenský pamätník? „Zvykne sa hovoriť, že pre nováčika je najťažší druhý ročník v súťaži. V ročníku 1976/77 to pre Chemlon neplatilo, práve naopak. Futbalisti Chemlonu zaknihovali ďalší skvelý úspech, 1. miesto v SNL. Žiaľ, končila II. celoštátna liga a slovenské mužstva z II. ligy boli zaradené do novovytvorenej 1. Slovenskej národnej ligy, k ním boli priradené mužstva z hornej polovice tabuľky Slovenskej národnej ligy na čele s posledným víťazom SNL, Chemlonom Humenné. Po prvý krát víťaz nepostúpil o súťaž vyššie. V historických análoch slovenského futbalu však Chemlon Humenné bude navždy zapísaný ako víťaz SNL v ročníku 1976/77.“
Komplikácie s kolenom
Humenné sa zaradilo na slovenskej futbalovej scéne medzi stálice slovenskej národnej ligy. Žiaľ, Viktorovi sa prihlásili komplikácie s operovaným kolenom a bolo potrebne urobiť nové rozhodnutie. „V nasledujúcich dvoch ročníkoch sme si udržali pozície v hornej polovici tabuľky a s umiestnením na piatom a štvrtom mieste v konečnej tabuľke 1. SNL vládla spokojnosť. V každom ročníku som dal ešte obligátnych 5-6 gólov, ale operované koleno v roku 1973 sa začalo ozývať, pobolievať. Nezvládalo plnú tréningovú záťaž, a tak postupne som niektoré zápasy vynechával. Po sezóne 1980/81 som sa rozhodol ukončiť aktívnu činnosť a uvoľniť miesto nastupujúcej generácii. Po preliečení kolena som ešte rok vypomohol v krajskej súťaži TJ Kamenica nad Cirochou ako hrajúci tréner,“ zaspomínal si Viktor Pčola aj na koniec aktívnej kariéry.
Nová životná kapitola
Na rad prichádza nová kapitola v živote futbalistu, mimo zeleného trávnika. Z hráčskeho dresu sa prezlieka do manažérskeho saka .Namiesto futbalových fínt sa učí funkcionárskemu manévrovaniu. Najväčší úspech? Postup do najvyššej slovenskej súťaže od sezóny 1993/94. Ročník 1990/91 a šestnásta sezóna v SNL bola pre humenské farby takmer osudná. Chemlon sa zachránil s dávkou šťastia, keď získal rovnaký počet bodov ako vypadávajúci Stropkov. Od vypadnutia ho zachránil lepší pomer gólov zo vzájomných zápasov (3:1). Po infarktovej sezóne 1990/91 sa vo futbalovom oddiele Chemlon našla zhoda o odčlenení FO od TJ. FC Chemlon a štatutárni zástupcovia klubu boli zaregistrovaní na Ministerstve vnútra SR v Bratislave dňa 1.10.1991. Po jarnej časti v roku 1991 chýbalo veľmi málo, aby Chemlon po 16-tich rokoch vypadol do divízie. Dôsledkom toho bolo osamostatnenie FO od TJ. V roku 1992 už pod novým názvom, dosiahol FC Chemlon nečakane skvelé 5.miesto. V ročníku 1993/94 malo šesť mužstiev 1. ligy doplniť prvých šesť mužstiev z 1. SNL a vytvoriť 1. Slovenskú futbalovú ligu. Preteky o postup vyvrcholili záverečným 30. kolom v ktorom STK Senec hostil FC Chemlon Humenné. Podarilo sa! Dlho očakávaný a historicky postup sa po víťazstve 3:1 stal realitou!
Postup do ligy a európske dobrodružstvo
V ročníku 1992/93 sa humenský futbal dočkal postupu do najvyššej novovytvorenej slovenskej I. ligy Umiestnil sa na 5.mieste a postúpil medzi elitu, kde už z federálnej ligy na nich čakali ŠK Slovan Bratislava, FK Inter Bratislava, DAC Dunajská Streda, FC Spartaka Trnava, FC Nitra a FC Tatran Prešov. O tri roky po postupe najvyššej súťaže bol na svete azda najprenikavejší humenský úspech – víťazstvo v 27. ročníku Slovenského pohára v roku 1996 so vstupenkou na európske futbalové javisko medzi účastníkov Pohára víťazov pohárov – PVP. Ôsmeho augusta 1996 pri vstupe Chemlonu do futbalovej Európy 9000 divákov zhliadlo premiérove víťazstvo 1:0 s albánskym súperom Flamurtari Vlora v predkole pohára PVP. Humenčania zvíťazili aj v Albánsku 2:0. V I. kole do cesty Chemlonu sa postavil grécky slávny veľkoklub AEK Atény. Tesná prehra v Grécku 0:1 dávala nádeje. Na odvetu sa humenský štadión naplnilo doposiaľ rekordných 14 720 platiacich divákov! Pavol Diňa raketovo rýchlym gólom z prvej minúty ešte viac dostal do varu nabité hľadisko. Skúsení grécki futbalisti dvoma gólmi zápas otočili. Medzinárodný rozhodca Vojtech Christov pred stretnutím uviedol: „Vy v Humennom dnes ani dostatočne nedoceňujete, aký významný krok vo futbale ste dosiahli. Nech už odveta dopadne akokoľvek, je to vynikajúci úspech humenského futbalu, ktorý náležité ocení až budúcnosť.“ Viktor si pri poslednom rozjímaní o nádhernom pobyte medzi európskou futbalovou spoločnosťou len povzdychol: „Ej, veru Vojto mal pravdu, že pre Humenné bol futbalovo historický počin. Ani veriť sa mi nechce, ale od toho času už ubehlo dlhých dvadsať šesť rokov! Ten čas letí ako splašený!“ Viktor Chemlon neopustil, len sa presťahoval medzi mládežníkov. Na tomto úseku urobil kus práce. Aký je jeho dnešný pohľad na futbalové dianie v Humennom? „Dlhých takmer 20 rokov futbal v Humennom živoril, po čase potešil postup nového klubu FK Humenné do II. ligy. Potešil nielen postup, ale celé jeho účinkovanie v úvodnom ročníku. V tejto už opadla eufória a mužstvo si akosi prestalo veriť. Neprispela k tomu asi výmena trénera pred sezónou. Veríme, že vedenie FK vytvorí trénerom a hráčom v zimnej príprave kvalitné podmienky na tréningový proces a dobre pripravení hráči sa v jarnej časti odmenia svojim verným priaznivcom kvalitnými výkonmi v majstrovských zápasoch.“
Vladimír Cepko
