Spisovateľka Andrea Rimová
Študovala na gymnáziu so zameraním na telesnú výchovu, no jej športové ilúzie sa po vážnom úraze rozplynuli. Následne sa odhodlala naplniť svoj detský sen – žiť vo svete písmen a slov. Vyštudovala masmediálne štúdia a začala písať prvú knihu. Úspešná slovenská spisovateľka, hrdá Rusínka z Medzilaboriec, Andrea Rimová.
Na svojom konte máte slušné číslo vydaných kníh. Kde beriete inšpiráciu?
Keď sa doma občas zadívam na policu, na ktorej sú všetky moje knihy, sama neverím, že som to dokázala zvládnuť popri rodine a práci. V takýchto momentoch som na seba veľmi pyšná. Už ako malé dievčatko som túžila písať vlastné knihy a dotýkať sa svojho sna je neuveriteľne krásny pocit, od ktorého som závislá.
Sú vaše príbehy fiktívne alebo sú podčiarknuté realitou?
Moje príbehy sú vymyslené, ale postavy sú často kombináciou reálnych ľudí, ktorí ma inšpirujú a motivujú.
Prezradíte, na čom momentálne pracujete?
Momentálne si v mysli budujem ďalší príbeh. Ešte som k tomu nenapísala ani riadok, ale u mňa je tento proces bežný. Niekoľko mesiacov ho v hlave vylepšujem a keď mám vymyslené hlavné body zápletky, pustím sa do toho. Keď začínam písať, sama netuším, ako sa príbeh skončí.
Kto vás v písaní podporoval odmalička?
Najmä môj dedko, ktorý bol učiteľom slovenčiny. Mojich knižných úspechov sa, žiaľ, nedožil.Od úplných začiatkov mojej tvorby je mi veľkou oporou sestra Katka, ktorá má doživotné právo čítať moje rukopisy skôr ako vydavateľ. Veľkou podporou sú aj dve skvelé dámy, učiteľky z mojej základnej školy, ktoré sa pred rokmi stali krstnými mamami mojej štvrtej knihy a sú mojimi vernými čitateľkami. Udržiavame kontakt, čo ma veľmi teší, pretože mi ukázali cestu jazykovej zručnosti a tvorivosti, po ktorej kráčam a ktorá ma robí šťastnou.Vždy s napätím očakávam reakcie na novú knihu od mojich rodičov. Otec sa ma pri poslednej knihe opýtal, ako mi „niečo také“ mohlo napadnúť. Mamku kniha dostala, ale povedala mi, že tentoraz som bola dosť krutá (smiech). Som si toho vedomá, ale keby som tú knihu mohla písať ešte raz, napísala by som ju rovnako.
Máte malú dcérku, veľa času trávite nad detskými knihami. Nerozmýšľali ste nad vydaním vlastnej detskej knihy?
Veľakrát som uvažovala, že by sme spolu s dcérkou, päťročnou Barborkou, dali papierovú podobu niektorému z príbehov, ktoré si vymýšľame pred spaním. Zatiaľ som sa na to neodhodlala, ale v budúcnosti to nevylučujem.
Svoje knihy krstíte na netradičných miestach – pod vodou, v ohni, v lietadle. Plánujete netradičné krsty aj v budúcnosti?
Určite áno. Obdobie lockdownov narušilo moje plány, ale našťastie je to za nami a môžem sa realizovať vrámci možností. Krst mojej najnovšej knihy 29.február v predvianočnom období bol veľmi krásny. Krstnou mamou sa stala úžasná herečka a moderátorka Katka Brychtová, ktorá si zvolila na samotný akt krstu kvety a listy vianočnej ruže. Zúčastnilo sa ho viac ľudí, ako sme pôvodne očakávali, takže sme museli zháňať extra stoličky. Všetci sme si však z akcie odniesli pozitívne pocity.
Váš obľúbený autor?
Na knihy iných autorov sa vrhám v čase, keď môj rukopis číta editorka. Minulý rok som prečítala 37 kníh, aj keď môj stanovený cieľ bol vyšší. Mám rada kriminálky, psychologické trilery a životopisy. Mojimi obľúbencami sú Chris Carter, Angela Marsons, Sebastian Fitzek a zo slovenských autorov jednoznačne František Kozmon.
Venujete sa v práci, okrem písaniu, aj niečomu inému?
Pracujem ako manažérka produkcie a v zamestnaní sa venujem postprodukcii televíznych reklám, režírovaniu dabingu a scenárom televíznych spotov. S kolegami takisto vytvárame slogany pre marketingové kampane a aktivity, ktoré sú s nimi spojené.
Pochádzate z Medzilaboriec, študovali ste v Prešove a žijete v Bratislave. Vý-chod alebo západ?
Aj východ, aj západ, aj stred Slovenska. A Praha. V Medzilaborciach žijú moji rodičia, na strednom Slovensku svokrovci a v Prahe moja sestra s rodinou. Takže sa aj dosť nacestujeme. Do každej z týchto destinácií sa vždy veľmi tešíme, pretože chvíle s najbližšími sú pre nás veľmi vzácne a hodnotné. Všeobecne však ľudí nesúdim podľa toho, odkiaľ pochádzajú. Vždy ma v prvom rade zaujíma správanie a charakter človeka. A ten vôbec nesúvisí s miestom rodiska. Ak však v Bratislave narazím na Rusínov, mám ohromnú radosť a „bisidujem“ jedna radosť.
Navštevujete rodné Medzilaborce?
Niekoľkokrát ročne. Niekedy navštevujú moji rodičia nás v Bratislave alebo spoločne podnikáme super výlety a spoznávame krásy Slovenska a Čiech. Veľmi si tieto chvíle užívame.
Plánujete v blízkom čase besedu na východe? Kde vás čitatelia môžu vidieť?
Tento rok by takýchto akcií malo byť niekoľko, zatiaľ však nemám presné termíny. O chystaných aktivitách však vždy dostatočne vopred informujem na svojich sociálnych sieťach.
Máte rodinu, malú dcéru Barborku. Ako vyzerá váš rodinný život?
Náš život sa krúti okolo práce, škôlky a športu. Barborka sa venuje plávaniu a môj partner behu. Máme radi prírodu, hrady a spoločenské hry.
Stíhate písať popri práci a rodinných povinnostiach?
Naplno sa venujem písaniu iba zopár týždňov v roku, aj to vo večerných hodinách, keď už dcérka spí. Vtedy idem nadoraz a pod očami mávam kruhy, pretože spím iba zopár hodín. Nehrozí, aby som si v tom čase pozrela film, pretože sa nechcem ničím rozptyľovať a prerušiť tok myšlienok na dlhšiu dobu.
Chceli by ste niečo odkázať vašim čitateľom?
Veľmi sa teším podpore mojej čitateľskej základne, aj ďalším milovníkom kníh, ktorí zo zvedavosti siahnu po mojich výtvoroch. Ich spokojnosť ma poháňa vpred a dokazuje mi, že tie nekonečné hodiny pri počítači stoja za to.
Lucia Pavlisková
