Aká tenká je čiara medzi úspechom a neúspechom sa v tejto sezóne presvedčili hokejisti HK Dukla Ingema Michalovce. Tí mali síce dobrý štart do sezóny, v jej priebehu sa ale nevyhli viacerým turbulenciám, ktorý vyvrcholí až dvoma trénerskými zmenami a viacerými zmenami v kádri.
Michalovčania sa nakoniec nedostali ani do play-off Tipos extraligy, ktoré si museli vybojovať v predkole. To zvládli, keď Trenčín zdolali 3:2 na zápasy a potom sa už začala pre nich rozprávka. Tá síce nevyvrcholila hapyendom, no vyradenie Slovana Bratislava vo štvrťfinále išlo do sveta. Michalovčanom sa v play-off podarilo to, čo chceli celú sezónu. Dostať diváka na štadión. V semifinále play-off síce nestačili na neskoršieho majstra HC Košice, ktorému podľahli tesne 3:4 na zápasy, no v závere sezóny sa niesli na pozitívnej vlne. O sezóne, ako aj o tej ďalšej, sme sa porozprávali so športovým manažérom klubu Marekom Mašlonkom, ktorý bol v tejto funkcii prvý rok a presedlal na ňu hneď z hráčskej šatne minulé leto.
Pán Mašlonka, v lete ste vymenil hráčsku výstroj za oblek. S akými cieľmi ste vstupovali do tejto pozície a ako sa vám ich podarilo naplniť?
„Mojím prvým cieľom bolo viac spojiť prvý tím s mládežou. Myslím, že sa nám to postupnými krokmi darí a sme na dobrej ceste, aby mali naši dorastenci a juniori ľahšiu cestu do prvého tímu a aby sme mali v ňom čo najviac odchovancov. Ďalším cieľom bolo zastabilzovať klub s tým, aby tu hráči radi chodili, aby sa tu dobre cítili, skrátka, aby tu vládla rodinná atmosféra. Preferoval som, aby sme hrali útočnejší hokej. Aj sme ho hrali, no nedávali sme góly, čo bolo pre mňa osobne sklamaním. Do tejto funkcie som išiel získavať skúsenosti a sezóna ma myslím v tomto smere posilnila.“
Začali ste mládežou, tak my budeme pokračovať. V Michalovciach existujú dva hokejové klubu, ktoré sa minulé leto k sebe priblížili spojením názvu, aj viacerými inými vecami. Kde by ste v tom spájaní chceli končiť?
„V tomto bode urobil veľmi dobrú robotu Jozef Kužma, ktorý pôsobí v oboch kluboch. Spolupráca medzi klubmi je momentálne výborná. Keď to takto bude pokračovať, je len otázka času, kedy začneme vychovávať hráčov do prvého tímu. Je tu dosť šikovných hráčov, naším cieľom ale je, aby nám neodchádzali do Švédska, či Fínska, ale, aby ostali tu. Potrebujeme, aby nám uverili, čo sa začína diať. Musia uveriť, že cesta k dobrej kariére je aj cez Michalovce. Niektorí si teraz myslia, že napríklad Škandinávia ich posunie do mužského hokeja viac. Práve toto musíme zmeniť.“
Nakoľko bolo dôležité, že sa v extralige zachránili michalovskí juniori a budeme mladých hráčov v prvom tíme vidieť viac už v blízkej budúcnosti?
„Bolo to veľmi dôležité! Keďže chceme do tímu doniesť aj hráčov, ktorí ešte môžu hrať aj v juniorke je dôležité, že budú hrať extraligu a nie prvú ligu juniorov. Keby sme juniorku v extralige nemali, mladí hráči by sa sem príliš nehrnuli. Takto je to nastavené dobre. K vašej druhej otázke – všetko to závisí na mladých hráčoch. Všetko je v ich rukách. Ak bude niekto vyčnievať, či už v tréningovom procese, alebo v zápase, dostanú od nás určite šancu. Tú si ale musia zaslúžiť.“
Poďme k vašej sezóne. Ako ju hodnotíte?
„Mužstvo sme začali budovať až niekedy v máji. Niekto si to asi neuvedomuje, no v tomto čase už bol trh s hráčmi prázdny. My sme dávali šancu hlavne hráčom, ktorí išli urobiť reštart svojej kariéry. Čo sa týka sezóny, boli tam lepšie momenty, ale aj horšie. Prišli na nás krízy, som ale rád, že v play-off mužstvo zatiahlo za jeden povraz. Hráči ukázali charakter a načasovali formu na play-off. Ukázali, prečo sme ich v lete podpísali. Vzhľadom na to si myslím, že sme sezónu ukončili úspešne. Pre mňa ako funkcionára bola obrovskou skúsenosťou. Možno by to bolo oveľa ľahšie, keby sa neudiali žiadne zmeny a darilo sa nám od úvodu, následne by nás to ale dobehlo v ďalšej sezóne. Táto sezóna ma preskúšala z každej jednej strany. Či už výmenou trénera, alebo výmenou hráčov. V tej nasledujúcej by sme to chceli zastabilizovať. Už teraz si dávame pozor, akých hráčov podpisujeme. V sezóne sme menili dvakrát trénera a je to, ako by sme začínali na trikrát. Nepridalo to na pohode nikomu a v budúcnosti by sme sa týchto vecí chceli vyvarovať.“
Mužstvo sa paradoxne naštartovalo pod najmladším trénerom v lige Petrom Kúdelkom. Ako vnímate jeho pôsobenie v Michalovciach?
„Ja som vedel, čo v tomto trénerovi je a aj preto som ho po vhodných odporúčaniach dotiahol doslova z lavice vo Fínsku k nám. Nebol síce známym trénerom, no bol cieľavedomým a ambicióznym mladým človekom, ktorý chce niečo dosiahnuť. Tak ako ja som dostal ako mladý človek šancu od klubu, chcem aj ja dávať šancu mladým ľuďom, ktorí síce nemajú skúsenosti, no majú chuť pracovať. Peťo Kúdelka to ukázal. Možno, že mu skúsenosti chýbali, no s mužstvom sa skoro dostal do finále extraligy. Nebola to ale iba jeho zásluha. Je to zásluha všetkých ľudí v klube, od realizačného tímu, kde urobili veľkú robotu aj asistenti Marek Kolba, či Rado Regenda, ako aj tréner brankárov Maxo Bača. Takisto je to zásluha vedenia klubu, hráčov, ako aj celého komplexu ľudí, ktorí pracujú v klube.“
Aj keď v sezóne sa viackrát na štadióne aj pískalo, nakoniec skončila plnými tribúnami, kde ľudia sedeli aj na schodoch štadióna. Ako ste to videli vy?
„Ja by som to povedal tak, že divák je v tomto meste nesmierne náročný. Viackrát som sa zamyslel, že čím to je a dospel som k názoru, že v prvej lige boli ľudia zvyknutí na víťazstvá. Vyhrávali sme rozdielom triedy, teraz sme už ale v inom leveli. Každý má svoje ambície. My by sme radi konkurovali tým najlepším, niekedy to ale nejde. Preto my je niekedy aj smutno, že sa nám fanúšikovia otáčajú chrbtom a pískajú na nás. Aj keď sa tímu nedarí, fanúšik by mal stáť pri tíme a nielen stáť pri ňom iba v dobrom. Práve vtedy sa ukáže skalný fanúšik, keď sa tímu nedarí. Ja si ešte z hráčskych čias, kedy sme postupovali do extraligy pamätám na michalovského diváka tak, že sa vždy vedel odvďačiť. Vtedy bola fantázia hrať a fantázia pre hráčov bola hrať aj teraz zápasy so Slovanom, či Košicami. Plný štadión je to, čo hráč chce vidieť a ja som strašne rád, že to naši hráči mohli po tých covidových časoch konečne vidieť aj tu v Michalovciach. Pripomenulo mi to časy, kedy sme postupovali do extraligy a vyhrávali tituly v prvej lige. Až sa mi tlačili slzy do očí, že som nebol s chlapcami na ľade. Pre takéto momenty, pre plný štadión, robíme hokej.“
Premrzelo už počiatočné sklamanie, že ste dobre vyvíjajúcu sériu s Košicami nedotiahli do finále?
„Po siedmom zápase série to bolo strašne emotívne. Sme všetci v klube víťazné mentality, a tak sme si trochu aj poplakali. Odstupom času ale určite budeme spokojní s tým, čo sme dosiahli. Ukázalo sa, že hranica medzi úspechom a neúspechom bolo veľmi krátka. Keby sa nám nedoparilo vyhrať štvrtý zápas v Trenčíne, mohlo byť po sezóne. V piatom zápase sme si za stavu 0:1 skoro dali vlastný gól a od vypadnutia nás delili centimetre. Tá hranica úspechu, či neúspechu teda bola veľmi krátka a bola rátaná v centimetroch.“
Poďme ešte k tej ďalšej sezóne. Váš tím opäť povedie Peter Kúdelka. Prečo ste sa mu rozhodli dať opäť dôveru? Ostane realizačný tím pokope?
„Bolo by to nefér pre realizačný tím, keby sme sa po takomto konci sezóne obzerali po iných tréneroch. Veríme, že Peter ešte nepovedal posledné slovo a má tímu čo dať. Je na ňom, aby ukázal, že toto všetko nebolo náhoda. Verím, že tréneri budú opäť tvrdo pracovať a dobre pripravia tím pre nasledujúcu sezónu. Nejaké zmeny v realizačnom tíme budú. V najbližšej dobe to budeme dávať vonku. Môžem teraz prezradiť, že nejaká časť realizačného tímu bude tá istá z konca sezóny a nejaká časť bude nová.“
Skúsme niečo načrtnúť aj k hráčskemu kádru. Koľko percent z neho by mohlo ostať v budúcej sezóne?
„Ja to vidím tak na päťdesiat percent. Niečo už odznelo o konci niektorých hráčoch a my pracujeme na tom, aby sme priviedli do tímu adekvátne náhrady.“
Povedzme si pravdu, v nedávno skončenej sezóne vám veľmi nevyšli zahraniční hráči. Je to aj dôsledok toho, že ste vedenie posilnili Júliusom Kovaľom, ktorý stál za príchodom viacerých legionárov na Slovensko?
„Nebol to celkom ten dôvod. Jula Kovaľa sme sem neťahali kvôli tomu, že nám nevyšlo angažovanie zahraničných hráčov, ale hlavne kvôli tomu, že keď sa chceme posúvať, nemôže to stáť na jednom človeku. Nemôžem robiť ja všetko. Bežne to vo veľkých kluboch robia viacerí. Keď to chceme robiť trochu viac profesionálnejšie, ja osobne som nabádal, aby sme sem doviedli skauta, ktorý bude mať na starosti zahraničných hráčov. Som veľmi rád, že sme tu Jula dotiahli. K vašej prvej časti otázky. Osobne si nemyslím, že nám všetci legionári nevyšli. Osburn tu zanechal výborný dojem a to isté sa dá povedať aj o Hammondovi, či v play-off o Pereskokovovi. Ivan Glazkov bol najproduktívnejším obrancom play-off a svoje odohrali aj Zabusovs s Pavlovsom. Je ale pravdou, že niektoré príchody hráčov zo zahraničia nám nevyšli. Trh ale bol počas sezóny tak obmedzený, že zlé prestupy sme nerobili len my, ale celá liga.“
V našom rozhovore sme sa dostali k poslednej téme a tou je budúcnosť extraligy. V kuloároch sa povráva o dvoch súťažiach. Zatiaľ, čo štyri klubu Michalovce, Zvolen, Trenčín a Slovan chcú ostať pod zväzom, ďalšie zvažujú inú súťaž. Ako na to reagujete vy?
„Chodím pravidelne na zasadnutia klubov a preto viem, že momentálne sa hľadajú cesty, ako by sa to znova spojilo. Obe strany robia nejaké kompromisy. Dve ligy by neboli dobrou cestou. Preto verím, že všetci dostanú rozum a kluby ostanú pod zväzom. Neviem si predstaviť hrať ligu bez zväzu, ktorý zabezpečuje reprezentáciu hráčov, transfery, rozhodcov. Súkromná liga by sa musela dlhodobo budovať a zanikla by tridsaťročná história našej najvyššej súťaže. My toho nechceme byť súčasťou. Preto sme za spojenie klubov so zväzom, ale taktiež máme výhrady na zväz. Chceme dohodu s klubmi, lebo niekedy na zväze nemajú ani tušenie, aké problémy vznikli klubom pri automatickom vypadávaní, ktoré bolo schválené krátko pred začiatkom ligy.“
Podmienkou sú mladí hráči v zostave. Vy ste túto podmienku cez celú sezónu nespĺňali a preto sme na súpiske museli mať menej hráčov. Zmení sa to v nasledujúcej sezóne?
„Budeme na tom pracovať, aby to takto bolo. Aj preto k nám prišiel z projektu osemnástky Pišoja, ktorého sme podpísali na dva roky. Treba si uvedomiť, že naša juniorka je v extralige prvým rokom a preto hráči neboli pripravení hneď do prvého tímu. Navyše sme nechceli oslabiť juniorku a cieľom bolo, aby sa zachránila v extralige. Momentálne sa obzeráme po tom, aby sme sem pritiahli aj ďalších hráčov, ktorí by nám pomohli nielen v prvom tíme, ale trebárs aj v juniorke. Radi by sme sem priniesli ďalšieho reprezentanta do osemnásť rokov Jenčka, záujem máme aj o ďalšieho hráča zo Zemplína Pavla Štetku, či Michalovčanov Viliama Kurilu a Kamila Rohaľa.“
Žilinský štadión Zemplínu praje
Športového manažéra Dukly sme sa spýtali aj na úspech ďalšieho klubu zo Zemplína HC 19 Humenné, ktorý sa prebojoval do extraligy. Humenčania uspeli vo finálovej sérii so Žilinou, s ktorou pred štyrmi rokmi uspeli v baráži práve aj Michalovčania s Mašlonkom ešte ako hráčom. „V prvom rade by som chcel Humennému zablahoželať,“ uviedol Marek Mašlonka a hneď na to dodal. „Určite mi to pripomenulo náš postup do extraligy. Bolo to ako cez kopirák. Tiež rozhodoval siedmy zápas série na žilinskom ľade. Mne to pripadá, že tento ľad praje klubom zo Zemplína. Jasne sa ukázalo, že peniaze niekedy nie sú všetko a že niekedy rozhoduje aj srdiečko a väčšie chcenie. Či už najvyššiu súťaž aj budú hrať, či dajú dokopy peniaze a nastavenie štadióna, to už je na nich. Určite im to ale prajeme a ešte raz im k tomu blahoželám.“
