Dňa 20.decembra si verejnosť pripomenula 205 rokov od narodenia Adolfa Ivanoviča Dobrianskeho, ktorý svojou činnosťou na poli udržiavania ľudských slobôd a práv na sebaurčenie je jedným z najvýznamnejších osobností rusínskeho i slovenského národného pohybu na prelome 19. storočia. Historickému odkazu Adolfa Ivanoviča Dobrianskeho je dňa 28. decembra 2022 so začiatkom o 16.00 hod. venovaná vedecká rozprava v rámci 7. ročníka rovnomennej vedeckej konferencie Odkaz A. I. Dobrianskeho pre súčasnosť.
Za účasti prednášajúcich lektorov Prof. ThDr. Ján Šafina, PhD., Mgr. Viliama Komoru, PhD. a Mgr. Jaroslava Kerekaniča sa v koncertnej sieni Vihorlatského múzea v Humennom budeme venovať téme posledného sčítania obyvateľstva a spolužitia Rusínov a Slovákov na území Slovenska. Podujatie organizuje Vihorlatské múzeum v Humennom v spolupráci s Radou rusínskych regiónov Slovenska, Záujmovým odborom MS slovensko-rusínskej vzájomnosti Adolfa I. Dobrianskeho, Rusínskym záujmovým združením a MO ROS v Humennom.
Cieľom odbornej vedeckej konferencie je, symbolicky na prahu nového roka a nových možností spolupráce, pripomenúť si stále aktuálne otázky budovania vlastnej národnej identity a zároveň vzájomnej medzinárodnej spolupráce, princípov hlásaných Adolfom Ivanovičom Dobrianskym. Nositeľ národnobuditeľských myšlienok sa narodil 20. decembra 1817 v Rudlove v okrese Vranov nad Topľou v rodine gréckokatolíckeho duchovného. Zomrel 6. marca 1901 v rakúskom Insbrucku a pochovaný je v Čertižnom v okrese Medzilaborce. Pôvodom šľachtic s profesiou banského inžiniera sa zhodou významných historických udalostí začlenil do národno-obrodzovacieho rusínskeho i slovenského hnutia a výraznou mierou ovplyvnil jeho smerovanie. Bol poslancom Uhorského snemu, priateľom Ľudovíta Štúra, spolupracovníkom slovenských, rusínskych, českých, srbských a chorvátskych národných buditeľov. Patril k spoluzakladateľom mnohých rusínskych i slovenských národných spolkov, medzi inými aj Obščestva sv. Joana Krestiteľa a Matice slovenskej, v ktorej mal členskú legitimáciu s poradovým číslom štyri. Učil dedinských ľudí obrábať pôdu, zakladať sady a včeláriť. Usiloval o pozdvihnutie školského vzdelávania detí roľníkov. Zároveň sa s noblesou pohyboval na cisárskom dvore vo Viedni i na cárskom dvore v Rusku.
Zámerom Vihorlatského múzea v Humennom v spolupráci s partnermi je zároveň vydanie uceleného zborníka diskusných príspevkov, ktoré zazneli v priebehu doterajších ročníkov vedeckých konferencií.
