Aj keď si ľudia v Humennom možno ešte stále užívajú postup ich hokejistov do Tipos extraligy, vedenie klubu už musí riešiť jednu extraligovú otázku za druhou. Hneď od humenského postupu sa naskytá otázka, bude mať klub, ktorý obracia každé euro na to, aby hral Tipos extraligu. Nazbiera na to peniaze? No a hneď sa vynárajú aj otázky o predaji či prevode licencie.
Tie ihneď vyvracia prezident HC 19 Peter Ždiňák. „Sú to nezmysly, ktoré neviem kto šíri. Čaká nás ale veľa roboty. Musíme niečo investovať do infraštruktúry a takisto zohnať ďalšie peniaze na fungovanie klubu o súťaž vyššie. Nemyslím si ale, že do toho nepôjdeme. Ako by som sa pozrel do očí chlapcom, ktorí si extraligu vybojovali? Ako by som sa pozrel do očí ľuďom v meste, sponzorom, ktorí nás podporovali? Jednoducho, musíme ísť do toho. Chlapcom som v kabíne povedal, že keď si extraligu vybojujú, tak ju budú hrať. Je mojou povinnosťou zabezpečiť, aby to tak aj bolo. S nikým sa nebavíme o prevode licencie na niekoho iného. Extraligu sme pre Humenné vybojovali a chceme ju hrať. Určite to ale bude náročnejšie. Čakajú ma stretnutia s primátorom mesta, ako aj s ďalšími sponzormi, či novými partnermi. Určite to chcem nastaviť aj tak, aby sme túto príležitosť využili v celom meste. Prídu tu mužstvá, ktoré to budú spať, budú jesť, príde sa na nich pozrieť tritisíc ľudí. Chcel by som to totiž robiť tak, aby bolo celú sezónu vypredané. Na hokej nebudú chodiť iba ľudia z Humenného a teda je tu obrovská šanca aj pre cestovný ruch v meste. Je to obrovská príležitosť pre všetkých nás. Možno je tu šanca vybaviť aj peniaze z iných zdrojov, možno aj na rekonštrukciu štadióna. Je to obrovská príležitosť a takto by to malo pochopiť aj mesto,“ uviedol humenský prezident. Viac o tom, ako videl sezónu, o podmienkach, ktoré musí klub splniť, ale aj o ďalšej sezóne, teda o hráčskom kádri, či trénerskej otázke, si prečítate v najnovšom čísle Podvihorlatských novín, ktoré vyjde nasledujúci utorok…
Komentár: Keď srdce zdolá peniaze
Žilinský zimný štadión môžeme kľudne premenovať aj na Štadión úspechov klubov zo Zemplína. Pred štyrmi rokmi tam vypukla michalovská extraligová radosť, teraz zase humenská. Paralely sú viaceré spoločné. V oboch prípadoch rozhodol siedmy zápas, v oboch prípadoch zdolali tímy zo Zemplína Žilinčanov v ich prostredí, kde by sa mali cítiť doma. Nájdeme ale aj rozdiely. Michalovčania išli dva roky tvrdo za extraligou a nezastavila ich ani vtedy v baráži už finančne zmietaná Žilina. Tá za štyri roky v prvej lige pookriala a v súčasnosti je už finančne úplné inde. Humenčania sa s nimi v tomto smere rozhodne merať nemohli, no niekedy v športe zvíťazí aj srdce nad peniazmi. Humenčania dali do toho viac chcenia, viac srdca a či postúpili zaslúžene? Vyhrali štyri zápasy, tak asi áno. Na skóre sa nehrá, v play-off rozhodujú víťazstvá a tých bolo viac na strane Humenného. Na strane klubu, kde si ešte ani minulé leto nik nevedel predstaviť, že budú hrať najvyššiu súťaž. V roku 2019 súčasný prezident Peter Ždiňák prebral hokej vo veľmi ťažkej situácii. Dôležité ho bolo odbremeniť od dlhov a preto vznikol nový klub. Vedenie zväzu s tým nemalo pochopenia a Humenné hodilo do druhej ligy, hoc záujem bol aj o prvú. HC 19 sa ale za štyri roky dostal zo suterénu na vrchol. Humenské vedenie ukázalo, ako sa to má robiť a takisto ukázalo, ako dokáže srdce, chcenie a ochota predčiť peniaze.
Keď sme sa súčasného prezident klubu Petra Ždiňáka pýtali, či by v auguste veril, že v apríli budúceho roka budú extraligistami, jeho odpoveď bola jasná. Nie! Humenčania si išli svoju súťaž. Víťazili už v základnej časti, prvýkrát dobyli Žilinu vo finále JOJ Slovenského pohára. Už to bol obrovský úspech. Priniesť do vitríny ale aj pohár s víťazstvom v prvej lige je ale iný level. Hráči postupne verili v klubovú cestu, ktorá sa skončila úspešne. A humenská rozprávka môže od septembra pokračovať. Samozrejme, klub bude musieť zapracovať na viacerých veciach, ktoré sa týkajú kádra, ale aj infraštruktúry. Veď ako píšeme vyššie, v auguste nik nehovoril o extralige, ktorá ale bude od tohto roka súčasťou aj druhého mesta na Zemplíne. A to si pred piatimi, či šiestimi rokmi nevedel predstaviť nikto…
